Pod majestátnou Akropolou stojí jedna z najpôsobivejších stavieb staroveku – antické Herodeion, divadlo s takmer dvojtisícročnou históriou. Hoci patrí k najnavštevovanejším atrakciám v Aténach, jeho brány sa na dlhé roky zatvárajú. Gréci spúšťajú rozsiahlu obnovu, ktorá má zabrániť ďalšiemu chátraniu a zachovať túto vzácnu pamiatku pre ďalšie generácie.
Pozrite si, čím je Herodeion také výnimočné
V dostupnom videu nájdeš prehľad najzaujímavejších architektonických prvkov, historických detailov a atmosféru celého divadla priamo pod ikonickou Akropolou. Zábery veľmi dobre ukazujú, prečo mnoho návštevníkov považuje Herodeion za jednu z najkrajších antických stavieb v Grécku.
Herodeion bolo vždy miestom, kde sa prelínal duch staroveku s moderným kultúrnym životom. Každé leto zapĺňali tribúny tisíce ľudí – či už kvôli večerným koncertom s magickým výhľadom na nasvietenú Akropolu, alebo jednoducho preto, že chceli na vlastnej koži pocítiť atmosféru amfiteátra, kde každý kus kameňa nesie odkaz minulosti. Teraz však ikonické divadlo na tri a možno aj viac rokov stíchne. Stavba totiž zápasí s hlbokými trhlinami, nadmernou vlhkosťou aj prirodzeným opotrebovaním materiálu, ktoré už nemožno ignorovať.
Posledný koncert a okamžik, keď sa brány zatvorili
Uzáveru vyhlásili hneď po skončení festivalovej sezóny 2025. Symbolickou bodkou za posledným ročníkom bol večer, počas ktorého zazneli skladby gréckej hudobnej autorky Evanthie Reboutsiky v spolupráci so symfonickým orchestrom z Istanbulu. Až keď posledné tóny dozneli, mohli odborníci prevziať priestor a spustiť dlho pripravovanú obnovu.
Už krátko po uzavretí začali archeológovia a reštaurátori dôkladne preskúmavať stav z diva aj kamenných sedadiel. Výsledky potvrdili dlhodobé obavy – niektoré časti sú narušené až na úroveň stability.
Prečo je obnova nevyhnutná
Odeon Héróda Attika vznikol okolo roku 161 n. l. na podnet bohatého aristokrata Heroda Attika, ktorý ho postavil na počesť svojej manželky Regilly. Kedysi ho zdobila cédrová strecha, monumentálne trojposchodové priečelie a zmestilo sa doň približne päťtisíc divákov. Takmer storočie fungoval v pôvodnej podobe, kým ho v roku 267 zničili Herulovia.
Divadlo zostalo v ruinách až do 50. rokov 20. storočia, keď prešlo veľkou rekonštrukciou. Vtedy vzniklo aj súčasné mramorové hľadisko z pentelského mramoru. Práve táto povojnová prestavba však dnes dosahuje hranice svojej životnosti. Odborníci už dlhšie upozorňovali na poškodenia spôsobené mikroorganizmami, eróziou aj na oslabené časti múrov. Zásah je nevyhnutný nielen z estetických dôvodov, ale najmä pre bezpečnosť návštevníkov.
Čo všetko čaká odborníkov – a prečo môže obnova trvať dlhšie
Plán zahŕňa stabilizáciu južnej scény, ochranu mramorových tribún aj odkrytie mozaikových podláh, ktoré sú doteraz schované pod neskoršími zásahmi. Reštaurátori chcú zároveň modernizovať zákulisné priestory, aby po dokončení ponúkali vyhovujúce zázemie pre budúcich účinkujúcich.
Predpokladaná dĺžka rekonštrukcie je tri roky, no odborníci pripúšťajú, že výskum počas prác môže odhaliť ďalšie problémy. To by znamenalo predĺženie celého projektu.
Čo z Herodeionu robí perlu antickej architektúry
(Vo videu z Youtube je možné vidieť prehľad unikátnych architektonických prvkov a atmosféru tejto stavby.)
Ako bude divadlo vyzerať po obnove
Cieľom nie je iba zabezpečiť stabilitu múrov. Reštaurátorské tímy chcú vytvoriť priestor, ktorý ponúkne ešte silnejší zážitok ako doteraz. Počítajú s vizuálnym zhodnotením amfiteátra, odhalením starovekých mozaík, vylepšenou akustikou aj moderným technickým vybavením, ktoré nenaruší historický charakter miesta.
Ak pôjde všetko podľa harmonogramu, prvé podujatia by sa mohli do Herodeionu vrátiť v roku 2028. Dovtedy však Atény prichádzajú o jeden zo svojich najvýraznejších kultúrnych symbolov – a zároveň získavajú istotu, že po rekonštrukcii bude táto pamiatka pripravená slúžiť ďalším generáciám minimálne tak dlho, ako slúžila tým pred nami.
