Keď sa plast v 20. storočí začal masovo používať, pôsobil ako materiál budúcnosti – bol ľahký, lacný, odolný a praktický. Dnes však vieme, že práve jeho odolnosť je jedným z dôvodov, prečo sa stal globálnym environmentálnym problémom. Plast sa v prírode takmer nerozkladá, iba sa rozpadá na menšie a menšie častice, ktoré sa následne šíria celým svetom.
V posledných rokoch sa mikroplasty objavili aj tam, kde by ich ešte pred desaťročiami nikto nehľadal – v ľudskom tele. Najnovšie dôkazy ukazujú, že tieto častice dokážu preniknúť aj do mozgového tkaniva.
Plast sa v prostredí nerozkladá, iba sa drobí
Plasty môžu v prírode pretrvávať stovky rokov. Nepodliehajú biologickému rozkladu – namiesto toho sa z nich postupne uvoľňujú mikroskopické čiastočky menšie než 5 mm, takzvané mikroplasty. Ešte menšie sú nanočastice plastov, ktoré môžu byť dokonca tisíckrát menšie než priemer ľudského vlasu.
Tieto drobné fragmenty sa našli:
- v hlbokomorskych sedimentoch
- na vrchole Mount Everestu
- v dažďovej vode
- aj v pôde, ktorá sa používa na pestovanie potravín
Ich prítomnosť v životnom prostredí sa už nedá spochybniť.
Mikroplasty v ľudskom tele: čo je vedecky potvrdené
V posledných rokoch výskumné tímy potvrdili prítomnosť mikroplastov v rôznych tkanivách ľudí. Po prvýkrát boli tieto častice nájdené:
- v krvi
- v placente
- v materskom mlieku
- v pľúcach
- v pečeni a obličkách
- v kostnej dreni
V roku 2024 bola publikovaná prelomová štúdia, ktorá potvrdila mikroplasty aj v ľudskom mozgu. Vzorky pochádzali z pitiev vykonávaných v USA počas niekoľkých rokov. Najčastejšie identifikovaným plastom bol polyetylén – materiál používaný na výrobu potravinových obalov a jednorazových tašiek.
Tento objav ukazuje, že mikroplasty môžu prekonať aj biologické bariéry, ako je hematoencefalická bariéra, hoci presné mechanizmy zatiaľ nie sú úplne objasnené.
Čo veda zatiaľ nevie – a nemôže potvrdiť
Aby bol článok 100 % pravdivý, je dôležité zdôrazniť aj hranice súčasného poznania:
❌ Nie je preukázané, že mikroplasty spôsobujú konkrétne ochorenia
Štúdie zatiaľ nepreukázali priamu súvislosť medzi mikroplastmi v mozgu a konkrétnymi chorobami, ako je demencia či rakovina. Vedci upozorňujú, že ich prítomnosť je znepokojivá, ale zatiaľ nie je jasné, aký zdravotný dopad majú.
❌ Nie je známe, aké množstvo mikroplastov môže byť nebezpečné
Merania ukazujú len to, že mikroplasty sa v tele nachádzajú – nie to, aké množstvo je pre človeka škodlivé alebo bezpečné.
❌ Nie je potvrdené, ako dlho mikroplasty v tele zostávajú
Zatiaľ nie je jasné, či sa telo dokáže týchto častíc zbaviť, alebo sa v orgánoch hromadia.
Ako sa mikroplasty dostávajú do tela – overené zdroje
Vstupné cesty mikroplastov sú dobre zdokumentované:
✔️ Potraviny a nápoje
- balené v plaste
- voda vo fľašiach
- mikroplasty v morskej soli či rybách
✔️ Vdychovanie vzduchu
Vzduch v domácnostiach obsahuje plastové mikročastice uvoľňované z:
- syntetických odevov
- kobercov
- nábytku
- rozpadnutých plastových predmetov
✔️ Ohrievanie jedla v plastových nádobách
Teplo zvyšuje uvoľňovanie mikroplastov a chemických prísad.
✔️ Oder pneumatík
Moderné pneumatiky obsahujú polyméry a pri opotrebovaní vytvárajú jemný prach, ktorý sa šíri mestami aj prírodou.
Prečo je recyklácia problémom len čiastočne
Je faktom, že:
- globálne sa recykluje len malá časť plastového odpadu
- väčšina typov plastu sa dá recyklovať len raz alebo dvakrát
- jednorazové obaly tvoria najväčší podiel svetového plastového odpadu
Recyklácia je dôležitá, ale sama osebe nestačí, pokiaľ pokračuje masová výroba jednorazových plastových výrobkov.
Toto je vedecký konsenzus.
Čo po nás zanechá éra jednorazových plastov
Plastová stopa ľudstva už nie je viditeľná iba na skládkach a v oceánoch. Je rozptýlená v celom životnom prostredí a stala sa súčasťou potravinového reťazca aj ľudského organizmu.
Zatiaľ však nevieme, čo urobí dlhodobá expozícia mikroplastom s naším zdravím. Naša generácia je prvá, ktorá sa s týmto problémom stretáva od narodenia – a ktorá môže zanechať budúcim generáciám nielen plné skládky, ale aj neviditeľnú stopu v podobe plastových častíc v prírode a možno aj v ich telách.
