V posledných rokoch sa o ruskom Norilsku hovorí ako o jednom z najnehostinnejších miest na Zemi. Objavujú sa tvrdenia, že tam ľudia masovo trpia na rakovinu, že každý nádych je pre telo jedom a že bez špeciálneho povolenia sa tam cudzinec ani nedostane. Sú tieto informácie prehnané, alebo skutočne opisujú realitu každodenného života v extrémnych podmienkach arktickej Sibíri?
Mesto, ktoré dýcha priemyslom
Norilsk leží hlboko na severe, ďaleko za polárnym kruhom. Je domovom približne 180-tisíc ľudí, no pre väčšinu sveta zostáva skryté – jednak kvôli extrémnemu podnebiu, a jednak preto, že ide o „uzavreté mesto“. Cudzinec tam môže vstúpiť iba so špeciálnym povolením, ktoré vydáva ruská vláda.
Hlavným dôvodom, prečo Norilsk existuje, je ťažba a spracovanie niklu, medi, uhlia, paládia či platiny. Mesto stojí priamo pri obrovských hutníckych závodoch, ktoré produkujú znečistenie v takom rozsahu, že sa Norilsk už roky pravidelne objavuje na zoznamoch najviac znečistených miest sveta.
Znečistenie, ktoré ovplyvňuje zdravie aj životné prostredie
Vzduch v Norilsku patrí medzi najviac znečistené na Zemi. Emisie síry a ťažkých kovov sú tak vysoké, že vegetácia v okolí sa miestami úplne stratila. Lesy odumierajú, rieky sú silno kontaminované a ryby z nich sa nesmú jesť.
Odborné štúdie potvrdzujú, že obyvatelia mesta čelia výrazne zvýšenému riziku zdravotných problémov – od respiračných ochorení až po rakovinu. Hoci presné percentá sa medzi zdrojmi líšia, všeobecný záver je jednoznačný: zdravotné riziká sú v Norilsku citeľne vyššie ako v bežných ruských regiónoch.
V roku 2020 zasiahla okolie ďalšia veľká ekologická katastrofa – z poškodenej nádrže uniklo približne 20-tisíc ton nafty, ktorá sa dostala až do Karského mora. Táto udalosť len umocnila dlhodobý obraz mesta ako priemyselného giganta, ktorý je pre život ľudí aj prírody mimoriadne nebezpečný.
Podmienky, ktoré si bežný človek nevie predstaviť
Norilsk je oddelený od zvyšku sveta nielen administratívne, ale aj fyzicky. Do mesta nevedú klasické cesty ani železnica, dostupné je len lietadlom alebo loďou do prístavu.
K tomu sa pridáva brutálne arktické počasie:
- zimy s teplotami okolo –30 °C sú bežné
- sneh sa drží väčšinu roka
- desiatky dní vládne polárna noc
- v lete síce svieti polárne slnko, ale teplo nečakajte
Život v takomto prostredí by bol náročný aj bez priemyselného smogu. V kombinácii s extrémnym znečistením však vzniká prostredie, ktoré mnohí označujú za jedno z najhorších miest pre trvalý život.
Je teda článok pravdivý?
Do veľkej miery áno. Fakty o znečistení, ekologickej havárii z roku 2020, obmedzenom prístupe pre cudzincov aj tvrdých životných podmienkach sú reálne a dobre zdokumentované. Niektoré čísla v pôvodnom článku môžu byť zjednodušené alebo uvádzané v odlišných štúdiách s rôznymi hodnotami, no celkový obraz sedí: Norilsk je mimoriadne toxické a zdravotne rizikové miesto.
Hoci o tom, či je to „najtoxickejšie mesto sveta“, možno diskutovať, jedno je isté – Norilsk patrí medzi miesta, kde život človeka testuje nielen odolnosť, ale aj zdravie každý jediný deň.
