Hoci kliešte patria medzi drobných živočíchov, dokážu spôsobiť mimoriadne vážne zdravotné problémy. Tento malý parazit, ktorý na tele často vyzerá ako nenápadná čierna bodka, sa po prisatí rýchlo zväčší – nasaje krv a môže v tele preniesť nebezpečné infekcie. A práve tie sú tým, čo z kliešťov robí jedného z najnebezpečnejších parazitov v našej prírode.
Najväčší problém pritom nie je samotné prisatie či svrbenie po uštipnutí, ale choroby, ktoré kliešte prenášajú. Niektoré z nich môžu mať dlhodobé následky, ovplyvniť nervový systém alebo spôsobiť chronické zápaly kĺbov. Mnohí ľudia ani netušia, že ich zdravotné ťažkosti, ktoré sa objavia o mesiace neskôr, môžu súvisieť práve s dávnym uštipnutím.
Kliešte sú nenápadní lovci
Najväčšia zrada spočíva v tom, že kliešte sú majstrami maskovania. Na tele si ich často všimneme až po dlhšom čase – radi sa ukrývajú vo vlasoch, v záhyboch za ušami, v podpazuší, na krku, medzi prstami na nohách alebo v slabinách. Ak sa neprezriete dôkladne po pobyte v prírode, môžu ostať prisaté celé dni bez povšimnutia.
A ako sa vlastne na nás dostanú? Rozšírený mýtus tvrdí, že kliešte skáču zo stromov. V skutočnosti je to úplný nezmysel. Kliešte totiž čakajú na steblách trávy, v krovinách alebo v lístí len pár centimetrov nad zemou a reagujú na pohyb, teplo či pach tela. Keď okolo prejde človek alebo zviera, jednoducho sa zachytia a začnú „putovať“ po pokožke, kým nenájdu ideálne miesto na prisatie. Tento proces môže trvať aj niekoľko hodín, čo nám dáva čas konať.
Krvná skupina rozhoduje: komu dávajú prednosť?
Najnovší vedecký výskum odhalil niečo, čo prekvapilo aj samotných odborníkov. Ukázalo sa, že kliešte si svojho hostiteľa nevyberajú úplne náhodne – reagujú dokonca na krvnú skupinu.
Podľa štúdie majú kliešte najväčšiu slabosť pre krvnú skupinu A. Až 36 % testovaných kliešťov sa priklonilo práve k tejto skupine, čo z nej robí najrizikovejšiu. Naopak, krvná skupina B bola pre kliešte zaujímavá len pre približne 15 % z nich. Ak teda patríte medzi „áčkarov“, mali by ste byť pri pohybe v prírode obzvlášť opatrní.
Vedci zatiaľ presne nevedia vysvetliť, prečo je to tak. Predpokladá sa, že rozdielne chemické zloženie kože a pachové látky viazané na krvné antigény môžu byť pre kliešte signálom, že ide o „vhodného hostiteľa“.
Klimatické zmeny zvyšujú riziko výskytu
Kliešte sa už dávno neobmedzujú len na nížiny a lesy. V dôsledku otepľovania planéty sú aktívne dlhšie a dokážu prežiť aj v oblastiach, kde by pred pár desaťročiami uhynuli. Dnes ich môžeme nájsť aj vo vyšších horských polohách, na miestach, kde sa ľudia kedysi cítili úplne bezpečne.
Znepokojujúce sú aj údaje o infekčnosti. Až každý desiaty kliešť môže byť nositeľom lymskej boreliózy, a približne dva zo sto prenášajú vírus kliešťovej encefalitídy.
Kliešťová encefalitída je závažné ochorenie spôsobujúce zápal mozgových blán, ktoré môže mať ťažký priebeh, niekedy s trvalými následkami. Dobrou správou je, že proti nej existuje vakcína, ktorá je na Slovensku bezplatná pre ľudí nad 50 rokov.
Naopak, lymská borelióza je zákerná tým, že sa často rozvíja pomaly – príznaky ako únava, bolesti kĺbov či výsyp na koži sa môžu objaviť až po dlhom čase. Žiaľ, účinné očkovanie proti borelióze zatiaľ neexistuje.
Odborníci radia: ako sa chrániť účinnejšie
Liek proti kliešťom neexistuje, no účinná prevencia áno. Podľa odborníkov je najlepšie spojiť viacero opatrení naraz:
- Používajte kvalitný repelent. Dnešné moderné prípravky majú predĺžený účinok a chránia vás aj počas dlhých prechádzok či turistiky. Niektoré repelenty obsahujú aj prírodné zložky, ktoré sú šetrné k pokožke.
- Zvoľte vhodné oblečenie. Svetlé farby kliešte menej priťahujú a navyše na nich parazita rýchlejšie spozorujete. Hladké materiály, ako sú športové tkaniny, sťažujú kliešťom zachytenie.
- Skontrolujte sa po každom pobyte v prírode. Prezrite si celé telo vrátane miest, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné – zátylok, podpazušie, kolená, slabiny či za ušami.
- Správne odstráňte kliešťa. Ak ho objavíte, nikdy ho nemastite olejom ani krémom. Použite pinzetu alebo špeciálny háčik, jemne ho vytiahnite a miesto dezinfikujte.
- Sledujte svoje telo. Po odstránení si miesto prisatia pár dní kontrolujte. Ak sa objaví začervenanie, vyrážka, teplota či bolesti kĺbov, vyhľadajte lekára.
Záver: prevencia zachraňuje zdravie
Ak máte krvnú skupinu A, buďte dvojnásobne ostražití. Kliešte vás môžu uprednostniť pred inými a riziko nákazy je tým pádom vyššie. No nezabúdajte – aj ľudia s inými krvnými skupinami nie sú úplne v bezpečí.
Pravidelná prevencia, dôsledná kontrola tela a očkovanie proti encefalitíde môžu výrazne znížiť riziko, že si z výletu v prírode prinesiete nechceného „spolucestujúceho“. S trochou opatrnosti si tak môžete užívať jar, leto aj jeseň bez obáv z týchto neviditeľných nepriateľov.
