Mars patrí medzi menšie planéty slnečnej sústavy. Jeho priemer je približne polovičný v porovnaní so Zemou a jeho hmotnosť dosahuje len asi 10 % hmotnosti našej planéty. Napriek tomu výskumy ukazujú, že jeho gravitácia nie je z pohľadu dlhodobého vývoja slnečnej sústavy zanedbateľná. Najnovšie numerické simulácie naznačujú, že Mars sa podieľa na jemnom „ladení“ orbitálnych cyklov Zeme, ktoré majú nepriamy vplyv na jej klímu.
Vedci zdôrazňujú, že nejde o priamy vplyv na počasie alebo okamžité klimatické zmeny, ale o dlhodobé procesy prebiehajúce v časových mierkach stoviek tisíc až miliónov rokov.
Klíma Zeme a Milankovičove cykly
Zemská klíma nie je riadená iba slnečným žiarením alebo koncentráciou skleníkových plynov. Významnú úlohu zohrávajú aj tzv. Milankovičove cykly, teda pomalé zmeny v pohybe Zeme a v orientácii jej osi.
Tieto cykly zahŕňajú:
- zmeny excentricity obežnej dráhy (ako je dráha pretiahnutá)
- kolísanie sklonu zemskej osi
- precesiu osi, teda jej pomalé otáčanie v priestore
Spoločne ovplyvňujú rozdelenie slnečného žiarenia medzi jednotlivé zemepisné šírky a prispievajú k striedaniu chladnejších a teplejších období v rámci súčasnej doby ľadovej, ktorá sa začala približne pred 2,6 milióna rokov.
Úloha Marsu v orbitálnej dynamike
Numerické simulácie slnečnej sústavy ukazujú, že planéty si navzájom gravitačne ovplyvňujú svoje dráhy. Mars v tomto systéme pôsobí nepriamo – ovplyvňuje tzv. sekulárne orbitálne frekvencie (g-módy), ktoré určujú dlhodobé správanie excentricity a ďalších parametrov obežných dráh planét.
Výpočty naznačujú, že:
- stabilný cyklus s periódou približne 405-tisíc rokov je riadený najmä gravitačným pôsobením Venuše a Jupitera a je prítomný bez ohľadu na Mars
- ďalšie cykly, najmä približne 100-tisícročný cyklus excentricity, sú citlivé na celkovú architektúru slnečnej sústavy vrátane Marsu
Je dôležité zdôrazniť, že tieto závery vychádzajú z idealizovaných modelov, v ktorých vedci menia parametre planetárneho systému, aby pochopili jeho správanie. Neznamená to, že Mars je jedinou alebo hlavnou príčinou dôb ľadových.
Čo by sa stalo bez Marsu? Len hypotéza
Scenáre, v ktorých je Mars zo simulácií „odstránený“, slúžia výlučne ako teoretický nástroj. Umožňujú vedcom lepšie pochopiť, aký význam majú jednotlivé planéty pre dlhodobú stabilitu orbitálnych cyklov.
V skutočnosti by aj bez Marsu klíma Zeme ovplyvňovali:
- skleníkové plyny
- oceánska cirkulácia
- tektonické procesy
- biosféra a spätné väzby v klimatickom systéme
Mars preto nemožno označiť za „spúšťač“ dôb ľadových, ale skôr za jeden z faktorov, ktoré jemne modifikujú ich časovanie a pravidelnosť.
Stabilita sklonu zemskej osi
Simulácie tiež ukazujú, že hmotnosť a poloha Marsu môžu mať malý vplyv na rýchlosť zmien sklonu zemskej osi, ktorá je dnes naklonená približne o 23,5 stupňa. Ide však o veľmi pomalé a malé zmeny, ktoré sa prejavujú iba v extrémne dlhých časových mierkach.
Tieto efekty sú vedecky zaujímavé, no z hľadiska súčasnej klímy Zeme majú sekundárny význam.
Význam pre výskum exoplanét
Zistenia majú širší dosah aj mimo našej slnečnej sústavy. Naznačujú, že pri hodnotení potenciálnej obývateľnosti exoplanét nestačí sledovať len ich vzdialenosť od hviezdy. Celková konfigurácia planetárneho systému môže ovplyvňovať dlhodobú klimatickú stabilitu planét.
Ide však o oblasť aktívneho výskumu, kde zatiaľ neexistujú definitívne odpovede.
Zhrnutie
- Mars neovláda klímu Zeme, ani nespôsobuje doby ľadové.
- Jeho gravitácia však mierne ovplyvňuje dlhodobé orbitálne cykly, ktoré sa podieľajú na klimatických zmenách v priebehu miliónov rokov.
- Ide o nepriamy, slabý, ale merateľný efekt, potvrdený numerickými simuláciami.
- Závery sú vedecky korektné, pokiaľ sú interpretované opatrne a bez zjednodušujúcich tvrdení.
