Počas leta je prirodzené nechávať okná otvorené a vpúšťať dovnútra čerstvý vzduch. V zime však väčšina domácností funguje v režime „uzavretej bubliny“. Chlad nás núti okná zatvárať, kúrenie beží naplno a v interiéri vzniká prostredie, v ktorom sa vzduch takmer nevymieňa. Výsledkom je zhoršená kvalita ovzdušia, ktorá síce nie je na prvý pohľad viditeľná, no môže ovplyvniť zdravie aj celkovú pohodu.
Keď byt dlhodobo nevetráme, zvyšuje sa koncentrácia oxidu uhličitého (CO₂), hromadia sa pachy, prachové častice aj prchavé organické látky z čistiacich prostriedkov či nábytku. Takéto prostredie môže spôsobovať únavu, bolesti hlavy, podráždené sliznice alebo zhoršenie alergií.
Prečo je sledovanie vlhkosti v zime také dôležité
Vykurovanie má prirodzený vedľajší efekt – znižuje relatívnu vlhkosť v interiéri. V zime preto vlhkosť často klesá pod 30 %, čo je hranica, pri ktorej môže vzduch spôsobovať:
- suché oči a suché sliznice
- škrabanie v krku
- vyššiu náchylnosť na infekcie
- rýchlejšie šírenie vírusov kvôli suchšiemu prostrediu
Odborníci zvyčajne odporúčajú udržiavať vlhkosť približne 40–50 %, pretože v tomto rozsahu sa organizmu lepšie dýcha a sliznice fungujú optimálne.
Pomáhajú rastliny? Áno, ale inak, než si väčšina ľudí myslí
Rastliny sú pre interiér prospešné, no ich účinok je často nesprávne interpretovaný. Je pravda, že:
- mierne zvyšujú vlhkosť
- môžu prispieť k pocitu pohody
- prinášajú estetický a psychologický benefit
Nie je však pravda, že by rastliny dokázali výrazne „čistiť“ vzduch od znečistenín či CO₂ v bežnom byte. Vedecké štúdie ukazujú, že ich filtračný účinok je v reálnych domácnostiach veľmi malý – aby mali citeľný efekt, museli by sme mať stovky rastlín na malý priestor.
Preto sú rastliny skôr doplnkom zdravého prostredia, no nenahrádzajú vetranie ani čističku vzduchu.
Aj v zime treba vetrať – krátko, ale intenzívne
Mnohí sa v zime vetrať obávajú, aby „neutieklo teplo“. No pravidelná výmena vzduchu je nevyhnutná. Najzdravší a zároveň najúspornejší spôsob je:
- otvoriť okno dokorán na 3–7 minút
- ideálne niekoľkokrát denne
- urobiť prievan, ak je to možné
Takto sa rýchlo vymení vzduch, ale steny ani nábytok nestihnú vychladnúť ─ čiže energetická strata je minimálna.
Dlhé „mikroventilovanie“ naopak ochladzuje okolie okna a zvyšuje spotrebu energie.
Opatrne s vôňami a chemickými osviežovačmi
Osviežovače vzduchu, spreje, vonné sviečky či difuzéry môžu v uzavretom priestore uvoľňovať prchavé organické látky (VOC). Tieto látky môžu pri vyššej koncentrácii spôsobovať:
- bolesti hlavy
- podráždenie nosa a očí
- zhoršenie astmy
Pre svieži vzduch preto nie je riešením „prekryť“ pachy – potrebné je odstrániť ich zdroj a vetrať.
Prach ako najväčší zimný nepriateľ čistého vzduchu
Keď sme celé mesiace doma s minimálnym prúdením vzduchu, prach sa ukladá rýchlejšie. Obsahuje:
- roztoče
- zvyšky kože
- textilné vlákna
- peľ (ktorý sa môže držať v textíliách aj mimo sezóny)
- mikrobiálne častice
Na zníženie prašnosti pomáha:
- obmedziť množstvo textilu v byte
- prať závesy, povlaky či koberce pri vyšších teplotách
- používať vysávač s HEPA filtrom
- pravidelne utierať prach navlhčenou handrou
Bezpečnosť pri kúrení: komín a odťah spalín musia byť v poriadku
Pri spotrebičoch, ktoré spaľujú plyn, drevo či uhlie, je nevyhnutné zabezpečiť správny odťah spalín. Najväčšie riziko predstavuje oxid uhoľnatý, plyn bez zápachu a farby, ktorý môže:
- pri nízkych dávkach spôsobovať bolesti hlavy či nevoľnosť
- vo vyššej koncentrácii viesť k otrave a ohrozeniu života
Preto je dôležité:
- pravidelne kontrolovať komín a spotrebiče odborníkom
- v miestnostiach s rizikom používať detektor CO
V zime si často ani neuvedomujeme, že zatvorením okien a zvýšeným kúrením vytvárame prostredie, ktoré môže byť menej zdraviu prospešné než vonkajší studený vzduch. Čerstvý vzduch, primeraná vlhkosť, rozumné používanie vôní, menej prachu a bezpečná prevádzka kúrenia sú hlavné piliere zdravého zimného interiéru.
