Otázka, či by sa po použití toalety malo veko zatvárať, alebo nie, rozdeľuje ľudí už celé desaťročia. Kým niektorí argumentujú hygienou, iní tvrdia, že ide len o zvyk či estetiku. V posledných rokoch sa však tejto téme venovali aj vedci – a ich zistenia priniesli pomerne prekvapivé výsledky.
Klasická dilema v každej domácnosti
Hádam neexistuje domácnosť, kde by sa aspoň raz neviedla debata o tom, ako má po použití vyzerať toaleta. Muži často tvrdia, že nechávať dosku hore je praktickejšie, ženy zas trvajú na tom, aby bolo dole. A do tejto diskusie sa pridáva aj ďalšia otázka – má sa toaleta po spláchnutí zatvoriť?
Na internete sa často objavujú články, podľa ktorých sa po spláchnutí s otvoreným vekom mikroskopické kvapôčky vody s baktériami rozptýlia do ovzdušia a môžu sa usadiť na stenách, podlahe či dokonca na uterákoch. Tento jav sa nazýva aerosolizácia – teda vytváranie drobných kvapôčok, ktoré vznikajú, keď voda prudko naráža na hladinu v mise.
Znie to desivo – no ako to vyzerá, keď sa na to pozrie veda?
Čo hovoria štúdie
Tému podrobne skúmali vedci zverejnení v odbornom časopise American Journal of Infection Control. Vo svojom výskume sledovali, ako sa vírusové častice (modelové patogény) šíria pri splachovaní toalety s otvoreným a so zatvoreným vekom.
Ich zistenie bolo prekvapivé:
Zatvorenie veka toalety pred spláchnutím nemalo štatisticky významný vplyv na množstvo vírusov, ktoré sa zachytili na okolitých povrchoch.
Inými slovami – či bolo veko zatvorené alebo otvorené, rozdiel v množstve zachytených vírusov bol minimálny. Najviac kontaminovaným miestom zostávala záchodová doska, bez ohľadu na polohu veka.
Vedci testovali rôzne typy toaliet a všimli si, že tvar misy a prúdenie vody môžu ovplyvniť, kam sa mikroskopické kvapôčky šíria. No v žiadnom z testov sa nepotvrdilo, že by samotné zatváranie veka zabránilo šíreniu patogénov.
Najväčší vinník: nedostatočné čistenie
Z výskumov vyplynulo, že k najväčšej kontaminácii dochádza vtedy, keď sa toaleta čistí bez použitia dezinfekčných prípravkov. Ak sa používa iba obyčajná kefa bez chemického prostriedku, množstvo baktérií sa môže dokonca zvýšiť – prenášajú sa na kefu, okolie aj samotné veko.
Záver teda znie jasne:
Najdôležitejšie nie je zatváranie veka, ale pravidelné čistenie toalety s použitím účinných dezinfekčných prostriedkov.
Hygiena rúk je kľúčová
Vedci zároveň zdôrazňujú, že väčšina infekcií sa neprenáša vzduchom z toalety, ale dotykom – teda cez ruky. Preto je zásadné umyť si ruky po každom použití toalety teplou vodou a mydlom po dobu aspoň 20 sekúnd.
Po umytí by ste sa mali vyhnúť kontaktu s povrchmi, ako sú kľučky či veko toalety, kde sa nachádza najviac baktérií.
Estetika a bezpečnosť
Aj keď zatváranie veka nemá zásadný hygienický efekt, mnohí ho preferujú z praktických alebo estetických dôvodov. Zatvorená toaleta pôsobí čistejšie a zároveň bráni nepríjemným pachom šíriť sa po kúpeľni.
Ak máte malé deti, zatváranie veka má aj bezpečnostný význam – deti sa tak nedostanú k vode v mise ani do nej nehodia predmety.
Verdikt odborníkov
Z vedeckého hľadiska možno povedať:
- Zatvorenie veka toalety nie je zbytočné, ale nie je ani zázračné riešenie.
- Pri splachovaní sa aerosóly vytvárajú vždy – s vekom aj bez neho.
- Najlepšou ochranou pred šírením mikróbov je dezinfekcia toalety a správna hygiena rúk.
Ak vám zatváranie veka vyhovuje – robte to ďalej. Ak nie, svet sa nezrúti. Hlavné je, aby vaša toaleta bola čistá, udržiavaná a bezpečná pre všetkých, ktorí ju používajú.
