Mnohí ľudia sa často pýtajú, či je perla klasifikovaná ako nerast. Odpoveď znie: nie je. Hoci sa skladá prevažne z uhličitanu vápenatého, nemožno ju zaradiť do kategórie nerastov. Dôvod je jednoduchý – vzniká vo vnútri schránok mäkkýšov z rovnakej látky, akú tieto živočíchy využívajú pri tvorbe vlastných lastúr či ulít. Perla je preto považovaná za organický drahokam, ktorému príroda vdýchla život úplne jedinečným spôsobom.
Prečo perly tak fascinujú?
Už stáročia priťahujú perly pozornosť ľudí po celom svete. Stali sa symbolom krásy, bohatstva, čistoty a elegancie. Od starovekých civilizácií, ktoré tieto „poklady mora“ vyvažovali zlatom, až po moderné móla módnych prehliadok, perly neprestávajú vyžarovať osobitú noblesu a nadčasový pôvab. Práve preto zostávajú jedným z najžiadanejších klenotov vo svete šperkov.
Ich krása nespočíva len v lesku. Je to aj v jedinečnosti samotnej štruktúry. Každá perla je tvorená vrstvami kryštálikov aragonitu (druh uhličitanu vápenatého) a proteínu nazývaného konchiolín (conchiolin). Táto kombinácia, formovaná súčasne prostredím, vytvára charakteristickú štruktúru, povrch a farbu, ktoré robia každú perlu neopakovateľnou.
Ako perly vznikajú v prírode?
Najfascinujúcejšia časť príbehu začína v momente, keď sa do mäkkého tkaniva mäkkýša dostane drobné cudzie teleso (najčastejšie zrnko piesku alebo parazit). Predstavte si ho ako kamienok tlačiaci človeka v topánke – je to podobne nepríjemné. Mäkkýš sa na túto „inváziu“ bráni a začína vylučovať tzv. perleť. To je zmes aragonitu a konchiolínu, z ktorej sa skladá aj samotná lastúra.
Vrstva za vrstvou sa perleť ukladá okolo dráždivého prvku, až kým sa nevytvorí perla so žiarivým a často dúhovým leskom. V prípade, že je toto cudzie teleso voľné a pohybuje sa v priestore medzi plášťom a lastúrou, vznikne tzv. voľná perla. Častejšie sa však stáva, že sa začínajúca perla prichytí na vnútornej stene lastúry a stáva sa jej neoddeliteľnou súčasťou, kde vyzerá ako oblá alebo mierne nepravidelná výstupok.
Perlový kráľ: Mikimotovy Ama sa stali z pozbieračiek lovkyňami vzácnych perál
Japonský podnikateľ Kókiči Mikimoto sa koncom 19. storočia preslávil tým, že zdokonalil proces kultivácie perál. Využil poznatky a umenie tradičných potápačiek „Ama“, ktoré sa kedysi potápali na dno mora len s jednoduchým vybavením a zbierali ustrice skrývajúce vzácne perly.
Pozrite si video, ako sa perla vytvára
Pôvod perál: prírodné vs. kultivované
Prírodné perly vznikajú bez akéhokoľvek ľudského zásahu – náhodne, keď sa do lastúry dostane cudzí predmet. Väčšina perál na trhu je však dnes kultivovaná, čo znamená, že ľudia proces ich vzniku riadia. Do lastúry sa vloží dráždivý prvok (napríklad malý kúsok inej ulity), ktorý spustí obrannú reakciu mäkkýša a tým aj samotný proces obaľovania perleťou.
Dve metódy pestovania kultivovaných perál
Seed (semienková) metóda
Pri nej sa do lastúry perlotvorky umiestni drobný úlomok schránky sladkovodného mäkkýša. Po roku sa takto vyvíjajúca perla prenesie do inej perlotvorky, kde ďalej rastie. Tento proces sa môže opakovať niekoľko rokov, vďaka čomu možno dosiahnuť skutočne veľké rozmery perál.Bead (korálková) metóda
Sem patrí vloženie korálika vyrezaného z lastúry sladkovodného mäkkýša priamo do perlotvorky. Perla vytvorená okolo tohto korálika má spravidla len tenkú vrstvu perlete, zvyčajne hrubú menej ako 1 milimeter, no táto metóda je rýchlejšia. Niekedy sa dokonca používajú koráliky rôznych tvarov (napr. vyrezaný malý Buddha v Ázii), čo výslednej perle dodáva netradičný vzhľad.
Ras Al Khaimah: V tejto oblasti Perzského zálivu je tradičný zber perál stále živou súčasťou kultúry. Potápači sa ponárajú do priezračných vôd, aby hľadali jedny z najkrajších perál sveta
Čaro rôznych tvarov, veľkostí a farieb
Perly môžu mať rôzne tvary – od úplne guľatých, cez hruškovité, oválne až po úplne nepravidelné (tzv. barokové perly). Vzácnejšie sú samozrejme tie dokonale okrúhle. Na hodnotu perly okrem tvaru vplýva jej veľkosť, lesk (intenzita odrazu svetla), čistota povrchu a tiež farba. Príroda dokáže vytvoriť celé spektrum od snehovobielej, krémovej, ružovej či striebristej, až po tmavé odtiene zelenej, modrej alebo dokonca hlbokú čiernu.
Perly v minulosti symbolizovali aj múdrosť či luxus. V starovekom Ríme boli perly známkou vysokého spoločenského statusu, v Číne sa spájali so šťastím a zdravím. Naprieč storočiami tak ľudia týmto prírodným skvostom pripisovali nielen finančnú, ale i duchovnú hodnotu.
Zelená perla s vulkanickou minulosťou: Ostrov Ischia v Taliansku sa často nazýva „zelená perla Stredomoria“ vďaka svojej bujnej vegetácii a termálnym prameňom, ktoré majú svoj pôvod v dávnej vulkanickej činnosti.
Klenoty z mora a rieky
Najznámejšie morské perly pochádzajú z mäkkýšov Pinctada margaritifera a jej príbuzného druhu Pinctada mertensi, ktoré obývajú tropické a subtropické vody Tichého oceánu. Taktiež sú veľmi vzácne a vyhľadávané ružové perly od morského mäkkýša s názvom krídlatec (rod Strombus).
Perleťové mraky: Na oblohe sa občas vyskytujú perleťové oblaky, ktoré pri zapadajúcom slnku hrajú všetkými farbami dúhy. Ich úchvatný vzhľad však upozorňuje aj na ekologické problémy, napríklad globálne otepľovanie a zmenu stratosférických teplôt.
Sladkovodné, tzv. „riečne perly“
Rovnako krásne klenoty môžeme nájsť aj vo voľnej prírode v riekach či jazerách. Sladkovodné mäkkýše z čeľade velevrubovitých (napr. perlorodka riečna alebo škľabky v Ázii) dokážu vytvoriť dokonca viac perál počas jedného života – v niektorých prípadoch až dvadsať. Preto sú tzv. „riečne perly“ cenovo dostupnejšie ako tie morské, ktoré zvyčajne vznikajú len po jednej či dvoch perličkách v jedinej lastúre.
Perly od domácich perlorodiek?
Áno, dokonca aj na území Českej republiky sa prirodzene vyskytujú perlorodky riečne (Margaritifera margaritifera). Ich počet je však ohrozený a chránený, takže ak by ste natrafili na takúto mušľu v rieke, ide o vzácnu príležitosť, nie o príležitosť na lov.
Perlorodky na Slovensku a v okolitých krajinách
Na Slovensku by sme perlorodku riečnu našli už len veľmi vzácne, ak vôbec. Oveľa bežnejšie sa stretneme so sladkovodnými velevrubmi (rod Unio), ktoré však nie vždy tvoria perly na tak estetickej úrovni, aby sa dali použiť do šperkov. Napriek tomu sú dôležitou súčasťou ekosystémov a podieľajú sa na prirodzenej filtrácii vody.
Zhrnutie
- Perly nie sú nerasty, ale organické drahé kamene.
- Vznikajú ako obranný mechanizmus mäkkýšov pri vniknutí cudzieho telesa do ich lastúry.
- Kvalita perly závisí od viacerých faktorov: tvar, veľkosť, lesk, farba a čistota povrchu.
- Rozlišujeme prírodné perly (vznikajú spontánne) a kultivované (tvorbu iniciuje človek).
- Morské perly (napr. z rodu Pinctada) sú často drahšie, pretože sa tvoria väčšinou po jednej až dvoch v jednej lastúre.
- Sladkovodné perly môže jedna škľabka vytvoriť aj vo väčšom množstve, sú preto cenovo dostupnejšie.
Perly v sebe spájajú krásu prírody a historickú symboliku. Od skromného zrnka piesku až po drahocenný šperk – tento vývoj je nádherným príkladom toho, akú neuveriteľnú silu má príroda a aké vzácne dary nám môže ponúknuť. Stačí sa len na chvíľu ponoriť do jej tajomstiev a objaviť v nich iskru nenapodobiteľného kúzla.
