Posledné zimné dni opäť ukázali, prečo sa oplatí sledovať predpoveď počasia naozaj pozorne. Ak sa meteorológovia zmienia o poľadovici, ľadovej vrstve, mrznúcom daždi či tvorbe námrazy, je najvyšší čas spozornieť. Všetky tieto javy majú spoločné jedno – povrch sa mení na nepríjemne klzkú pascu a hrozia nielen úrazy, ale aj vážnejšie dopravné problémy.
Takto vyzerá bezpečná ľadová scenéria. Pohodlne sa usaďte doma a pozrite si to
Keď už raz človek na zľadovatenom chodníku spadne, veľa toho nevyrieši. Ak však viete rozlíšiť, čo je poľadovica, čo ľadová vrstva a ako vzniká námraza, môžete sa na rizikové dni oveľa lepšie pripraviť. A to platí pre chodcov aj vodičov – zima sa totiž ešte zďaleka nechystá odísť.
Zajtra si povieme aj o tom, ako správne ošetriť zimnú obuv, aby ste na klzkom povrchu udržali stabilitu, a prečo je teraz najhoršou voľbou nosiť topánky s hladkou podrážkou.
Najprv si vyjasnime pojmy
Poľadovica
Vzniká pri mrznúcom daždi alebo mrznúcom mrholení. Kvapky vody dopadajú na povrchy, ktoré sú pod bodom mrazu – na cestu, chodník, konáre stromov, kovové konštrukcie či elektrické vedenie. Okamžite po kontakte zamŕzajú a vytvárajú hladký, priehľadný a extrémne klzký povlak. V niektorých prípadoch môže byť táto vrstva aj niekoľko centimetrov hrubá.
Poľadová vrstva
Vyskytuje sa najmä po daždi alebo po topení snehu. Cez deň je nad nulou, a tak sa na zemi drží voda. Keď počas noci teplota klesne pod 0 °C, voda postupne zamŕza a ráno sa z predošlej mokrej cesty stáva šmykľavé klzisko. Najčastejšie sa s tým stretávame na cestách a komunikáciách.
Námraza
Je to jav spojený najmä s mrznúcou hmlou alebo oblakmi, keď drobné kvapky vody pri kontakte s povrchom okamžite zamŕzajú. Námraza sa však dokáže vytvoriť aj bez hmly – tzv. sublimáciou. Môže byť priehľadná alebo biela a často zdobí stromy, strechy, antény či stožiare elektrického vedenia. Aj keď vyzerá romanticky, v skutočnosti môže byť veľmi nebezpečná – najmä ak jej vznikne veľa a začne lámať konáre či poškodzovať infraštruktúru.
Poľadovica: vznikne skôr, než stihnete zareagovať
Stačí, aby sa po období mrazov mierne oteplilo. Vo vyšších vrstvách atmosféry sa začnú vytvárať kvapky dažďa alebo mrholenia, no zem je stále „zamrznutá“. Kvapky dopadnú na studený povrch a v okamihu z neho spravia neviditeľnú skládku. Najhoršie na tom je, že poľadovica nemusí byť hrubá, aby dokázala spôsobiť nehodu či nepríjemný pád.
Zradné je najmä mrznúce mrholenie. Na prvý pohľad to vyzerá neškodne – len jemné kvapky –, no práve tie dokážu vytvoriť veľmi klzkú vrstvu. A vzniknúť môžu aj vtedy, keď je teplota vzduchu tesne pod nulou, napríklad počas hustej súvislej hmly.
Poľadová vrstva : objaví sa zo dňa na deň
Tento jav dobre pozná každý, kto večer prejde po mokrom chodníku a ráno na tom istom mieste takmer spadne. Poľadová vrstva vzniká tam, kde počas dňa ostala voda – po daždi, po topení snehu alebo po mrholení. Keď teplota klesne, voda stuhne a povrch pripomína maslo natreté na skle.
Vodiči by si mali dávať pozor najmä na úseky, ktoré sú v tieni, na mostoch alebo v blízkosti vodných tokov. Práve tam zamŕza voda najrýchlejšie.
Námraza: nádherný jav, ktorý však môže narobiť škody
Zamrznuté konáre stromov pokryté trblietavou námrazou patria k najkrajším zimným scenériám. No romantika má aj svoju odvrátenú stránku. Námraza je v podstate súvislá vrstva ľadu, ktorá vzniká z mrznúcej hmly alebo oblakov. Tvorí sa nielen na stromoch, ale aj na budovách, stožiaroch či anténach.
Keď jej vznikne veľa, môže byť veľmi ťažká – pokojne aj niekoľko kilogramov na meter. Vtedy už nejde o estetiku, ale o riziko: lámu sa konáre, poškodzujú sa vedenia a ohrození sú aj ľudia v okolí. Či už idete pešo alebo autom, je lepšie takýmto miestam sa oblúkom vyhnúť.
