Túžite po krásnom, teplom a útulnom domove vyhrievanom drevom, no trápi vás nepríjemný dym šíriaci sa pri každom zakúrení? Je prirodzené, že pri horení dreva vzniká dym, no existuje viacero spôsobov, ako ho výrazne obmedziť. Ak nechcete pri každom kúrení zápasiť so zadymenou izbou či neustále čistiť sklo na krbových dvierkach, určite vám pomôžu nasledujúce rady. V tomto článku sa pozrieme, prečo je topenie drevom stále obľúbené, aké druhy dreva dymia najmenej, aj ako ich správne používať.
Prečo kúriť drevom?
Kúrenie drevom si veľa ľudí obľúbilo najmä preto, že drevo je pomerne lacný a ekologický zdroj tepla. Navyše, ak máte krb alebo krbovú vložku so sklenenými dvierkami, ponúkne vám príjemný pohľad na plápolajúce plamene. Teplo sála priamo z ohňa, vonia drevom a vytvára útulnú atmosféru. Samozrejme, môže sa stať, že pri rozkladaní ohňa občas pustíte do miestnosti trošku dymu, ale aj tomu sa dá predchádzať, ak poznáte základné zásady správneho kúrenia a výberu palivového dreva.
Ak by ste chceli vidieť, akým chybám sa pri zakladaní ohňa vyhnúť, užitočnú inšpiráciu ponúka napríklad. V ňom zistíte, kde sa pri bežnom kúrení drevom robia najčastejšie chyby a ako im predchádzať.
Dym k ohňu patrí, ale dá sa obmedziť
Keď sa rozhorí oheň, dym je nevyhnutnou súčasťou spaľovacieho procesu. No to, či je ho veľa alebo primerane, dokáže ovplyvniť:
- Kvalita a typ dreva – niektoré druhy produkujú viac dymu a sadzí.
- Obsah vlhkosti – surové alebo zle presušené drevo dymí výrazne viac.
- Spôsob zakladania ohňa – zlý postup vedie k horeniu „naslepo“ a tvorbe hustého dymu.
Ak máte krb s presklenými dvierkami, určite ste si už všimli, že dym sa často usadzuje na skle. Okrem estetického hľadiska to znamená aj viac čistenia. Navyše, ak dym vychádza z krbu do miestnosti, môže byť nepríjemný pre vaše zdravie a navyše poškodzuje interiér. Rovnako ak používate otvorený krb, hustý dym a iskry môžu byť rušivé, ba dokonca nebezpečné.
Tvrdé drevo = menej dymu
Pri výbere dreva by vás mala zaujímať nielen jeho cena, ale aj výhrevnosť, dĺžka horenia a, samozrejme, úroveň dymivosti. Vo všeobecnosti platí, že tvrdé drevá dymia menej. Dôvod je jednoduchý: obsahujú menej živice a majú hustejšiu štruktúru. Vhodnými druhmi sú napríklad:
- Dub
- Jaseň
- Javor
- Buk
Medzi tvrdé drevá patrí často aj drevo z ovocných stromov (napríklad jabloň, hruška, čerešňa či slivka). Tieto sa síce z lesa bežne nezískavajú, no ak máte záhradu a museli ste vyrúbať starý ovocný strom, nevyhadzujte ho. Po dôkladnom vyschnutí vám takýto materiál poskytne veľmi kvalitný zdroj tepla s minimálnou dymivosťou, pričom sa často používa aj na údenie mäsa či syrov. Práve nízka tvorba dymu a výborná aróma pri horení robia z ovocných drevín obľúbené palivo.
Ktoré drevo dymí viac a prečo
Mäkké drevo získavané z ihličnanov, ako je smrek, borovica, jedľa či smrekovec, obsahuje oveľa viac živice. Pri horení sa preto nielen silnejšie dymí, ale vytvára sa aj väčšie množstvo sadzí. Navyše, drevo nabité živicou prská a môže vystreľovať iskry. Preto ak máte otvorený krb, kde plameň nie je chránený sklom, s takýmto drevom buďte mimoriadne opatrní. Podobný efekt môže nastať aj pri niektorých listnatých drevinách, ako je agát či gaštan. Praskanie pri horení je síce atraktívne na pohľad, no v neuzavretom krbe to môže byť nebezpečné.
Správne uskladnenie a sušenie dreva
Aby drevo pri horení nevytváralo nepríjemný dym, musí byť pred použitím dostatočne suché. Vlhké alebo čerstvo spílené drevo dymí intenzívne a môže upchávať komín sadzami, čo znižuje ťah a spôsobuje ďalšie problémy. Všeobecne sa odporúča nechať drevo schnúť aspoň jeden až dva roky, ideálne na suchom a dobre vetranom mieste, chránenom pred dažďom. Polená ukladajte tak, aby okolo nich prúdil vzduch a vlhkosť sa mohla rovnomerne odparovať.
Metóda zapaľovania zhora
Jednou z užitočných techník, ktorá pomáha minimalizovať dym, je zapaľovanie zhora. Klasicky sa oheň zakladá tak, že na spodok krbu dáte podpaľovač či triesky a väčšie polená položíte navrch. Plamene stúpajú nahor a postupne zapália vyššie vrstvy dreva. Pri metóde zapaľovania zhora je postup obrátený:
- Na dno krbu či pece najskôr uložíte hrubšie polená.
- Na ne poukladáte postupne tenšie kúsky a triesky, čím vytvoríte menšiu drevenú „pagodu“.
- Navrch, celkom hore, umiestnite podpaľovač.
- Zapaľovač zapálite zvrchu, a plameň sa bude postupne šíriť nadol.
Výhodou tohto postupu je, že horenie začne z najmenších kúskov dreva a postupne sa prepracúva k tým väčším, čím sa obmedzí vznik hustého dymu v počiatočnej fáze.
Pri troche cviku to zvládnete aj bez dymu
S dostatočne vysušeným drevom a miernou praxou si ľahko osvojíte také postupy, aby ste obmedzili zadymenie miestnosti na minimum. Nie vždy sú potrebné špeciálne podpaľovače – často postačí, aby ste mali naštiepané drobné triesky a vhodne usporiadané polienka. Ide najmä o to, aby bol oheň dostatočne rýchlo rozpálený, mal dobrý ťah a neprodukoval zbytočný dym pri hľadaní „cesty“ v chladnom a vlhkom spaľovacom priestore.
Zhrnutie
- Menej dymu dosiahnete najmä výberom tvrdého a dobre vysušeného dreva (napr. dub, buk, ovocné dreviny).
- Mäkké drevo z ihličnanov (smrek, borovica, jedľa) dymí viac pre vysoký obsah živice a pri horení prská.
- Sušenie dreva aspoň rok či dva je kľúčové pre čisté horenie.
- Spôsob zakladania ohňa (najmä metóda zhora) dokáže výrazne obmedziť dymivosť v počiatočnej fáze.
Ak tieto zásady dodržíte, určite si naplno vychutnáte nielen príjemné teplo, ale aj estetický zážitok z plápolajúcich plameňov vo vašom krbe či piecke – a to všetko s minimálnym zadymením vašej obývačky.
