Hotel je pre väčšinu ľudí miestom oddychu, pohodlia a malým útočiskom, kde by mal človek na chvíľu zabudnúť na každodenný stres. Ideálne je, ak sa hostia cítia vítaní a rozmaznávaní, zatiaľ čo personál robí maximum pre ich spokojnosť. Nie všetci návštevníci si však uvedomujú, že aj oni majú v rukách, ako bude ich pobyt vyzerať. Stačí málo – trochu nezdvorilosti či prehnané nároky – a atmosféra hotela sa môže zmeniť na nepríjemný zážitok.
Aké správanie teda robí z hostí tých „najhorších“ v očiach zamestnancov aj ostatných dovolenkárov?
1. Zabúdanie na obyčajnú slušnosť
Personál hotela nie je neviditeľný, hoci sa niektorí hostia tvária, akoby to tak bolo. Upratovačka, ktorá ráno mení posteľnú bielizeň, recepčný vítajúci nových príchodzích alebo čašník, ktorý celý deň behá medzi stolmi – každý z nich sa podieľa na tom, aby bol pobyt príjemný.
Slovo „ďakujem“ nič nestojí, no stále sa nájdu hostia, ktorí ho nevedia vysloviť ani po sérii prosieb či požiadaviek. Horšie je, že niektorí dokonca s personálom komunikujú povýšene, akoby išlo o ich osobných sluhov. pritom práve priateľský tón a pár milých viet dokáže zázraky – recepčná či čašník sa potom radi vynasnažia, aby hosťovi pobyt spríjemnili ešte viac.
2. Rušenie nočného pokoja
Len málo vecí dokáže zničiť dovolenku tak rýchlo ako hlučný sused za stenou. Hostia, ktorí sa nahlas rozprávajú na chodbe, telefonujú pri otvorených dverách alebo si z hotelovej izby spravia diskotéku, patria medzi najväčších narušiteľov pokoja. Problémom bývajú aj deti, ktoré rodičia nechajú pobehovať po chodbách dlho po večierke.
Takéto správanie neprekáža len spolubývajúcim hosťom. Sťažnosti putujú na recepciu, ktorá musí riešiť konflikty a ukladať poriadok. Miesto oázy pokoja sa tak hotel môže premeniť na hlučnú internátnu chodbu. Stačilo by pritom tak málo – po desiatej večer stíšiť hudbu, zavrieť dvere a v spoločných priestoroch rozprávať sa tichšie.
3. Prehnané a nereálne nároky
Niektorí hostia prichádzajú do hotela s predstavou, že sa ocitli v kúzelnej krabičke, z ktorej vyskočí všetko na povel. Lenže realita je iná. Minibar sa nedopĺňa lusknutím prstov, raňajky sa nepodávajú o tretej ráno a recepčný nie je povinný volať taxi službu uprostred noci.
Samozrejme, väčšina hotelov sa snaží vyjsť hosťom v ústrety, ak je to len trochu možné. Ak však niekto prichádza s absurdnými požiadavkami, zbytočne zaťažuje personál a narúša plynulý chod hotela. Typickým príkladom sú hostia, ktorí dorazia na recepciu už o jedenástej dopoludnia a dožadujú sa izby, hoci check-in začína až o druhej popoludní. Upratovanie izieb má svoj pevný harmonogram a ani personál nie je kúzelník.
To isté platí aj pri odchode – ak je check-out stanovený na dvanástu, znamená to odchod o dvanástej, nie o tretej popoludní. Každé zdržanie komplikuje prácu chyžných a môže spôsobiť meškanie pri ubytovaní ďalších hostí.
Nepísané pravidlá, ktoré oddeľujú slušných hostí od tých problematických
Správanie hostí sa nehodnotí len podľa toho, či sú tichí a vďační. Dôležitá je aj ohľaduplnosť k vybaveniu hotela. Uterák rozhodne neslúži ako rohožka pod špinavé topánky a televízia nemusí hrať na plný výkon celý deň, kým je hosť pri mori.
Rovnako nevhodné je vynášať z bufetu jedlo „na cestu“. Personál si to všimne a zaregistrujú to aj ostatní hostia, čo vytvára trápnu atmosféru. A čo sa týka jedla – hosť, ktorý si naloží plný tanier a polovicu nechá nedotknutú, pôsobí rovnako nevychovane ako ten, kto na recepcii odmietne pozdraviť.
Byť dobrým hotelovým hosťom nie je zložité – stačí rešpektovať základné pravidlá slušnosti, ohľaduplnosti a reality. Personál aj ostatní hostia si to všimnú a pobyt sa premení na príjemný zážitok pre všetkých. Naopak, tí, ktorí tieto jednoduché zásady ignorujú, sa rýchlo zaradia medzi najhorších hostí, na ktorých sa nespomína s radosťou, ale s úľavou, že už odišli.
