Kompostovanie je jednou z najprirodzenejších ciest, ako obohatiť pôdu o živiny a zároveň znížiť množstvo biologického odpadu. No kopa, do ktorej odhadzujeme zvyšky zo záhrady či kuchyne, nie je len pasívnym miestom rozkladu. V jej vnútri prebieha intenzívny biologický proces, do ktorého sa zapája nespočetné množstvo mikroorganizmov. A práve vďaka nim sa z nepotrebného odpadu stáva kvalitná pôdna hmota.
Ak sa naučíte svoj kompost sledovať a „čítať“ z jeho prejavov, rýchlo pochopíte, čo robíte správne a kde je potrebné niečo zmeniť. Vôňa, farba, štruktúra aj teplota vám dajú jasné signály.
VIDEO: Ako založiť a správne rozbehnúť kompost?
Ako vôňa a vzhľad prezradia stav kompostu
- Nepríjemný zápach
Ak kompost zapácha po hnilobe alebo amoniaku, znamená to, že v ňom chýba kyslík a proces prebieha anaeróbne. Najčastejšie je to spôsobené priveľa dusíkatými zložkami (napr. čerstvou trávou, kuchynskými zvyškami) alebo nadmerným zvlhčením. Riešením je prevzdušniť kompost prehadzovaním a pridať suchý uhlíkatý materiál – lístie, slamu, kartón či drevnú štiepku. - Príliš mokrá hmota
Ak vám pri stlačení hrsti kompostu vytečie voda, znamená to nadbytok vlhkosti. Tu pomôže pridať suchý materiál a hromadu dôkladne premiešať. - Suchý, prachovitý kompost
Ak sa rozklad zastavil a hmota sa drobí na prach, chýba mu vlhkosť aj dusík. Vtedy pridajte čerstvé „zelené“ suroviny – posekanú trávu, zeleninové či ovocné šupky – a jemne hromadu navlhčite. Proces urýchli aj primiešanie trochu zrelého kompostu alebo hnoja.
Pamätajte: správne zvlhčený kompost má konzistenciu vyžmýkanej hubky – je vlhký, ale nezapácha a netečie z neho voda.
Teplota – znak aktivity mikroorganizmov
Zahrievanie kompostu je dobrým znamením. Signalizuje, že mikroorganizmy pracujú naplno a že v hromade prebieha tzv. hygienizácia, pri ktorej sa ničí väčšina patogénov a semien burín.
Ak sa však teplota rýchlo zvýši a následne proces stagnuje, najčastejšou príčinou je nerovnováha medzi uhlíkatými a dusíkatými zložkami. Optimálny pomer je 25–30 dielov uhlíka ku 1 dielu dusíka (C:N). Aby ste aktivitu udržali, kompost treba približne každé 4–6 týždňov prehodiť a dodať mu vzduch.
Ako rozpoznať zrelý kompost
Hotový kompost má tmavohnedú až čiernu farbu, je drobivý a vonia po čerstvej lesnej pôde. Nemal by byť hrudkovitý ani príliš mokrý. Ak v ňom ešte rozoznávate pôvodné suroviny (šupky, steblá, konáriky), potrebuje viac času.
V závislosti od podmienok (vlhkosť, teplota, správny pomer zložiek) trvá dozretie kompostu zvyčajne 6 až 12 mesiacov. V teplom počasí a pri pravidelnom prehadzovaní to môže byť aj rýchlejšie.
Nezrelý kompost môžete použiť ako mulč na povrch pôdy, no ak ho chcete zapraviť priamo do pôdy, počkajte, kým úplne dozreje – inak by mohol odčerpávať dusík, ktorý rastliny potrebujú.
Ako kompost využiť v záhrade
Zrelý kompost je jedným z najhodnotnejších darov, ktoré môžete pôde dopriať. Dá sa využiť rôznymi spôsobmi:
- zapracovať ho do pôdy pred sadením
- pridať ho do výsadbovej jamy pri stromoch a kríkoch
- použiť pri zakladaní trávnika
- nasypať do vyvýšených záhonov ako spodnú vrstvu
- prihnojiť ním náročné druhy zeleniny, ako sú paradajky, uhorky či tekvice
Kompost – živý organizmus, nie odpadová kopa
Kompost je dynamický systém, ktorý reaguje na vaše zásahy. Nie je to miesto, kam len „vyhodíte“ bioodpad. Ak mu budete venovať starostlivosť, odmení sa vám kvalitnou, výživnou hmotou, ktorá podporí rastliny a zlepší štruktúru pôdy.
Naučte sa čítať jeho signály a kompostovanie pre vás prestane byť záhadou. Stane sa prirodzenou a nenahraditeľnou súčasťou každodenného záhradníčenia.
