Spomínate si ešte na tie jarné večery z detstva, keď ste si museli z vlasov vyberať zamotaného chrústa, ktorý tam uviazol pri svojich ťažkopádnych preletoch? Kedysi boli chrústy v máji tak bežné ako rozkvitnuté orgovány, ich hlasité bzučanie sprevádzalo prvé teplé dni, no dnes akoby úplne zmizli. Kam sa títo typickí jarní chrobáci vlastne podeli?
Z nostalgickej spomienky realitou?
V minulosti boli chrústy každoročnou samozrejmosťou. Lietali v obrovských rojov, neohrabane narážali do okien, zvonili na lampy a ak ste na nich náhodou stúpili, počuli ste charakteristické puknutie. Boli všade, bolo ich až príliš. Dnes však už takmer nikoho netrápia. Prečo?
Chrústy (latinsky Melolontha) patria do skupiny hmyzu, ktorá zahŕňa približne 60 rôznych druhov. Na Slovensku žijú tri základné druhy: chrúst obyčajný (Melolontha melolontha), chrúst pagaštanový (Melolontha hippocastani) a chrúst chlpatý (Melolontha pectoralis). Každý z nich je zvláštny svojím spôsobom života, ktorý je fascinujúci, ale zároveň spôsoboval aj problémy.
Tajný život v podzemí
Možno vás prekvapí, že chrústy strávia väčšinu svojho života skryté pred svetlom. Celé tri až štyri roky žijú ako larvy, známe pod názvom pandravy, hlboko v pôde, kde sa nenápadne živia korienkami rastlín. Tým však robili starosti poľnohospodárom a záhradkárom, pretože dokázali vážne poškodiť celé úrody.
Na konci tohto obdobia sa pandravy zakuklia a prejdú úžasnou premenou. Túto metamorfózu absolvujú hlboko pod zemou, zhruba v metrovej hĺbke, aby ich ochránila pred zimou a chladom. V tejto fáze už pripomínajú dospelé chrústy, ale vyčkajú na teplé jarné dni, aby mohli opustiť bezpečie zeme.
Krátka sláva nad zemou
Keď dospelé chrústy na jar konečne vyletia, čaká ich krátky, zato však mimoriadne rušný život. Trvá len necelé dva mesiace, počas ktorých musia splniť svoju najdôležitejšiu misiu – rozmnožiť sa a zabezpečiť pokračovanie rodu. Samčeky okamžite vyrazia hľadať partnerky, pričom ich navádzajú až neuveriteľne citlivé tykadlá, pokryté viac ako 50 000 drobnými senzormi. Pomocou týchto miniatúrnych radarov vedia samičku vystopovať na desiatky metrov.
Po párení samička kladie do kyprej pôdy približne 100 vajíčok a, aby svojim potomkom zabezpečila dobrý štart do života, pribalí k vajíčkam aj malú zásobu svojich výkalov ako prvú potravu. Po niekoľkých týždňoch sa liahnu larvy a celý životný cyklus začína nanovo.
Otrávená generácia chrústov
Ešte začiatkom minulého storočia dochádzalo pravidelne každých niekoľko rokov k masívnemu výskytu chrústov. Poľnohospodári vtedy zúfalo bojovali s pandravami, ktoré likvidovali celé polia, dospelé chrústy zas dokázali obžrať listy zo stromov dohola. Ľudia preto zareagovali drasticky – v 50. rokoch 20. storočia bežne používali pesticídy ako dnes už zakázané DDT. Celé lesy a polia boli chemicky ošetrené, čo chrústy priviedlo na pokraj úplného vymiznutia.
Hoci už je DDT desaťročia zakázané, populácia chrústov sa nikdy úplne nezotavila. Dnešné intenzívne poľnohospodárstvo, postrekovanie plodín modernými pesticídmi a strata prirodzeného prostredia ich odsúdila na život v izolovaných ostrovoch prírody.
Chrúst ako indikátor zdravia prírody
Chrústy sú pritom viac ako nostalgická spomienka. Majú významnú ekologickú úlohu – sú potravou pre vtáky, ježkov či netopiere, ich larvy zas kypria pôdu, podporujú prevzdušňovanie a pomáhajú rozkladať organický materiál. Znížený výskyt chrústov je alarmujúcim znamením, že príroda pod vplyvom človeka stráca rovnováhu a biologickú rozmanitosť. Ich vzácnosť ukazuje, aká citlivá je príroda voči agresívnym zásahom človeka, ako rýchlo môže dôjsť k vyhubeniu druhu, ktorý bol kedysi všadeprítomný.
Zabudnutá delikatesa našich predkov
Naši predkovia však chrústov nevnímali len ako škodcov či symboly jari. Dokonca ich považovali za kulinársku špecialitu. V starých kuchárskych knihách môžeme ešte stále nájsť recepty na chrústovú polievku alebo na pandravy jemne opražené na masle. V polovici 19. storočia sa v niektorých cukrárňach dokonca predávali kandizované chrústy ako vzácna pochúťka. Jedenie hmyzu teda nie je len moderným trendom, ale v minulosti bolo úplne normálnou súčasťou jedálneho lístka našich predkov.
Čo bude s chrústmi ďalej?
Aj napriek ich vzácnosti existujú miesta, kde sa chrústy postupne vracajú. Zvyčajne ide o oblasti s ekologickým spôsobom hospodárenia, kde sa pesticídy nepoužívajú, pôda sa nepreťažuje a príroda dostáva šancu regenerovať sa. Budúcnosť chrústov tak zostáva otvorená. Možno sa jedného dňa opäť stanú samozrejmým poslom jari, ktorého zvuk nám bude znovu pripomínať príchod teplých dní.
Zatiaľ však ostávajú hlavne vzácnou spomienkou, ktorá nás učí, že na prírodu musíme dávať oveľa väčší pozor, ako sme to robili doteraz.
