Slnko je nenahraditeľným zdrojom energie a života v celej našej slnečnej sústave. Udržuje planéty, vrátane Zeme, na stabilných obežných dráhach, ovplyvňuje počasie, určuje klimatické podmienky a umožňuje fotosyntézu, ktorá je kľúčová pre život rastlín a následne všetkých ostatných organizmov. Čo by sa však dialo, keby tento najbližší hviezdny gigant zrazu zmizol?
Táto otázka síce odporuje fyzikálnym zákonom (najmä zákonom zachovania hmoty a energie), avšak pomáha nám lepšie pochopiť, ako veľmi je naša planéta závislá od Slnka a jeho existencie. Poďme si teda krok za krokom predstaviť tento hypotetický scenár.
Náhla strata svetla a gravitácie
Svetlo zo Slnka putuje na Zem približne 8 minút a 20 sekúnd. Ak by teda Slnko bez akéhokoľvek varovania zmizlo, ľudia by ešte asi osem minút nič netušili a mysleli by si, že je obyčajný slnečný deň. No po tejto krátkej chvíli by sa náhle rozhostila úplná a absolútna tma. Nebola by to len bežná nočná tma – zmizlo by aj mesačné svetlo, ktoré je vlastne len odrazom slnečných lúčov, a rovnako tak svetlo ostatných planét v našej sústave.
Strata gravitácie by nastala v rovnaký okamih ako strata svetla. Podľa Einsteinovej všeobecnej teórie relativity sa gravitácia šíri rýchlosťou svetla, a teda Zem by po približne ôsmich minútach prestala cítiť gravitačný vplyv Slnka. Následkom toho by naša planéta prestala obiehať po svojej doterajšej orbite a začala by sa rútiť priamočiaro do medzihviezdneho priestoru ako blúdiaci objekt bez cieľa.
Rýchly teplotný kolaps planéty
Slnko dodáva Zemi takmer všetko potrebné teplo. V momente jeho zmiznutia by naša planéta začala dramaticky a nezvratne chladnúť. Už po niekoľkých dňoch by povrchové teploty drasticky poklesli.
- Už v priebehu prvého týždňa by sa priemerné teploty na zemskom povrchu znížili približne na –20 °C.
- Po jednom roku by teploty klesli ešte výraznejšie, až na rozmedzie –70 až –100 °C.
- V horizonte niekoľkých rokov by sa stabilizovali niekde okolo –240 °C, teda takmer na úrovni teploty kozmického priestoru (-270 °C).
Oceány a všetky vodné plochy by čoskoro zamrzli do hĺbky niekoľkých metrov či desiatok metrov. Hlboko pod hrubou ľadovou vrstvou by však voda zostala v tekutom stave ešte veľmi dlho, a to vďaka tepelnému toku vychádzajúcemu z horúceho zemského jadra. V týchto extrémnych podmienkach by mohli mikroorganizmy prežívať státisíce rokov.
Koniec života, ako ho poznáme
Slnko je kľúčové pre fotosyntézu, proces nevyhnutný pre rast rastlín. Bez slnečného žiarenia:
- rastliny by prestali produkovať kyslík a za pár dní až týždňov by zahynuli,
- bylinožravce by veľmi rýchlo stratili zdroj potravy a následne by uhynuli,
- mäsožravce a človek by mali len veľmi krátkodobé zásoby potravy, ale bez fungujúceho ekosystému by aj ich život čoskoro skončil.
Výnimku predstavujú iba hlbokomorské organizmy žijúce v extrémnych hĺbkach pri tzv. hydrotermálnych prameňoch. Tieto mikroorganizmy nie sú závislé na fotosyntéze, ale na chemosyntéze, takže ich existencia by mohla pokračovať veľmi dlhú dobu aj bez slnečného svetla.
Dopady na ľudskú civilizáciu
Čo by dokázal urobiť človek, ak by sa musel zrazu vyrovnať s takouto katastrofou? Jeho možnosti by boli veľmi obmedzené:
- Ľudia by sa snažili využívať umelé zdroje tepla, napríklad z jadrových elektrární, ktoré by mohli pomôcť prežiť menším skupinám ľudí vo vybudovaných podzemných komplexoch.
- Podzemné mestá, bunkre či výskumné základne vybavené uzavretým životným prostredím by mohli teoreticky zabezpečiť prežitie ľudstva na určitú dobu, ale rozhodne nie navždy.
Astronomické následky a chaos v slnečnej sústave
Ak by Slnko skutočne zmizlo, znamenalo by to totálny rozvrat celej slnečnej sústavy. Planéty, mesiace, asteroidy a všetky ďalšie telesá by stratili centrálnu gravitáciu, ktorá ich doteraz držala pohromade. Všetky by sa vydali vlastnými cestami do otvoreného vesmíru, kde by buď narazili do iných objektov, zatúlali sa do vzdialených hviezdnych systémov, alebo pokračovali donekonečna ako „kozmickí sirotkovia“.
Z pohľadu celej galaxie by strata jednej obyčajnej hviezdy, akou je Slnko, bola len bezvýznamnou udalosťou. No pre život na Zemi a celý systém planét, ktorý závisí od tejto hviezdy, by to znamenalo absolútnu katastrofu a definitívny koniec všetkého, čo poznáme.
Tento scenár nám ukazuje, aká krehká je existencia života na našej planéte a aký obrovský význam má pre nás Slnko – hviezda, ktorú často berieme ako samozrejmosť.
