Málokto vie, že obyčajná kávová usadenina, ktorá po vypití šálky kávy väčšinou skončí v odpadkovom koši, má pre rastliny doslova zázračnú silu. Skúsení pestovatelia ju už dávno využívajú ako prírodné hnojivo, ktoré dodáva pôde nielen dusík, draslík a fosfor, ale aj cenné stopové prvky – horčík, meď či zinok. Všetky tieto látky podporujú zdravý rast, spevňujú listy a zlepšujú celkovú vitalitu rastlín.
Prečo je kávová usadenina taká výnimočná?
Okrem obsahu živín má kávová usadenina ešte jednu veľkú výhodu – jej mierne kyslé pH (približne 6,2 až 6,8) prospieva rastlinám, ktoré obľubujú kyslejšiu pôdu. Navyše jej výrazná aróma dokáže odpudzovať neželaných škodcov. Slimáky, mravce či vošky sa jej vôni radšej vyhnú, čo ocení každý, kto bojuje s týmto hmyzom vo svojej záhrade. Aj preto odborníci odporúčajú usadeninu používať nielen ako hnojivo, ale aj ako mulč alebo prísadu do kompostu.
Ktorým rastlinám káva prospieva?
Záhradníci sa zhodujú, že najlepšie výsledky prináša usadenina pri kyslomilných rastlinách. Do tejto skupiny patria:
- zelenina: mrkva, reďkovky, paradajky
- ovocie a kríky: čučoriedky, citrusy
- okrasné rastliny: rododendron, azalka, ruže
- bylinky: bazalka
- izbové rastliny: africká fialka, vianočný kaktus, orchidea či rôzne druhy papradí
Tieto druhy ocenia prídavok kávy najviac, pretože kyslejšia pôda im vyhovuje. No aj tu platí staré známe pravidlo: všetkého veľa škodí. Nadmerné množstvo môže pôdu zbytočne prekysliť a rastlinám skôr uškodiť.
Keď je usadeniny príliš
Ak kávovej drte použijete priveľa, pôda sa môže stať ťažkou a zhutnenou. To spôsobí, že korene nebudú mať prístup k dostatku kyslíka, vody ani živín. V extrémnych prípadoch môžu korene začať odhnívať. Navyše kofeín v usadenine obsahuje vysoký podiel dusíka, ktorý vo väčšom množstve brzdí rast a obmedzuje tvorbu kvetov či plodov. Preto odborníci radia siahnuť po nej len v primeranej dávke.
Ako správne aplikovať kávovú usadeninu?
Predtým, ako usadeninu pridáte do kvetináča alebo záhonu, nechajte ju poriadne vyschnúť. Čerstvá a vlhká totiž ľahko podlieha plesniam a môže začať zapáchať. Na začiatok stačí malé množstvo – asi jedna až dve čajové lyžičky, ktoré jemne zapracujete do vrchnej vrstvy pôdy.
Ďalšou možnosťou je pripraviť si tekuté hnojivo: zmiešajte kávovú usadeninu s litrom vody a touto zmesou zalejte rastliny raz za jeden až dva týždne. Takto im doprajete živiny v jemnejšej a rýchlejšie vstrebateľnej forme.
Rastliny, ktorým káva neprospieva
Káva nie je univerzálnym riešením pre všetky rastliny. Druhy, ktoré vyžadujú vápenitú alebo zásaditú pôdu, na ňu reagujú skôr negatívne. Nevhodná je najmä pre:
- bylinky stredomorského typu: levanduľa, rozmarín, tymian či šalvia
- oleander, ktorý má radšej vápenatý podklad
- ovocné stromy ako jabloň, hruška či slivka, ktoré potrebujú skôr zásadité prostredie
- mladé sadenice a sukulenty, ktoré by mohli trpieť spomaleným rastom
Kontrola pôdy je základ
Skôr než sa rozhodnete použiť kávovú usadeninu, oplatí sa urobiť jednoduchý test pH pôdy pomocou lakmusových papierikov. Ak má zemina hodnotu pod 6,5, ide o kyslé prostredie, v ktorom sa kávové hnojivo osvedčí. Ak je pôda zásaditá, radšej siahnite po inom type hnojenia.
Najdôležitejšie je však sledovať samotné rastliny – ony vám najlepšie ukážu, či im káva prospieva alebo naopak škodí. Všímajte si ich rast, farbu listov a vitalitu, a podľa toho upravujte aj množstvo a frekvenciu aplikácie.
Zhrnutie: Kávová usadenina je lacný a ekologický spôsob, ako podporiť rast kyslomilných rastlín a zároveň odohnať niektorých škodcov. Používať by sa však mala rozumne – v malých dávkach a s ohľadom na typ pôdy. Ak sa správne aplikuje, dokáže z bežného odpadu spraviť hodnotný prírodný zdroj živín.
