Vesmír nás nikdy neprestane udivovať svojimi tajomstvami a záhadami. Je plný fascinujúcich objektov, medzi ktoré patria planéty, mesiace, hviezdy, kométy či asteroidy. Jedným z najzaujímavejších a najskúmanejších vesmírnych telies je nepochybne Jupiter, najväčšia a zároveň aj najstaršia planéta v našej slnečnej sústave. Zaujímavým faktom je, že Jupiter bol v minulosti ešte oveľa väčší než dnes. Podľa najnovších vedeckých štúdií sa totiž pomaly, ale neustále zmenšuje.
Ako veľmi bol Jupiter väčší?
Najnovšie výpočty a modely vedcov ukázali, že Jupiter mohol byť kedysi až dva- až dvaapolkrát väčší než v súčasnosti. Dôvody tohto úbytku sú spojené s jeho vnútornými procesmi a postupnou stratou energie.
Čo všetko vieme o Jupiteri?
- Jupiter je najväčšou a zároveň najstaršou planétou Slnečnej sústavy. Predpokladá sa, že vznikol pred viac ako 4,5 miliardami rokov.
- Obieha ho veľmi početná skupina mesiacov – podľa údajov z roku 2024 ich bolo už 95. Medzi najznámejšie patria štyri tzv. Galileove mesiace (Io, Europa, Ganymedes a Callisto), ktoré prvýkrát pozoroval už slávny astronóm Galileo Galilei v 17. storočí.
- Za ideálnych podmienok môžete Jupiter ľahko vidieť aj voľným okom ako jasný bod na nočnej oblohe.
- Ak by sme na jednu stranu váhy umiestnili Jupiter a na druhú všetky ostatné planéty našej sústavy, Jupiter by ich svojou hmotnosťou suverénne prekonal – je totiž dvakrát ťažší ako všetky ostatné planéty spolu.
- Na Jupiteri trvá deň len približne 9,9 hodiny, čo znamená, že sa táto obrovská planéta okolo svojej osi otočí za rekordne krátky čas.
- Hoci samotná planéta život nepodporuje (je to plynný gigant bez pevného povrchu), vedci sa domnievajú, že niektoré mesiace Jupitera by mohli byť vhodnými kandidátmi na hľadanie mimozemského života. Najväčšiu nádej vedci kladú na Europu, ktorá má pravdepodobne pod ľadovým povrchom oceán tekutej vody.
- Priemer Jupitera je momentálne približne 11-násobok priemeru Zeme, pričom v minulosti bol tento násobok ešte vyšší.
VIDEO: Jupiter je stále plný neobjavených záhad a prekvapení. Niektoré tajomstvá však už astronómovia dokázali odhaliť – pozrite si viac v priloženom videu:
https://www.youtube.com/watch?v=fPLkhubKLNY&t=
Prečo sa Jupiter scvrkáva?
Kľúčom k pochopeniu toho, prečo sa Jupiter postupne zmenšuje, je jeho vnútorné zloženie a proces nazývaný termálna kontrakcia. Jupiter je tvorený prevažne plynnými prvkami – vodíkom a héliom. Po svojom vzniku bol veľmi horúci, čo mu umožňovalo výrazne väčší objem.
Postupom času planéta pomaly chladla, a tým sa jej objem zmenšoval. Ide o úplne prirodzený proces spojený s únikom tepla z planéty do vesmíru. Jupiter nemá pevný povrch, preto pri ochladzovaní dochádza k poklesu objemu, no jeho hmota pritom zostáva rovnaká. To znamená, že Jupiter je aj napriek úbytku objemu veľmi dynamický objekt. Dôležitým faktorom je tiež intenzívne stláčanie a zahrievanie jeho jadra, ktoré spôsobuje ďalšie energetické straty a pokles veľkosti.
Ako vedci zistili, že sa Jupiter zmenšuje?
Zaujímavé informácie o zmenšovaní Jupitera vedci získali analýzou dráh jeho dvoch menších mesiacov Amalthea a Thebe. Tie obiehajú veľmi blízko planéty (180-tisíc a 222-tisíc kilometrov od Jupiteru) a majú dráhy sklonené vzhľadom na rovník. Vďaka tomu mohli astronómovia spätne zmapovať ich dráhy, ktoré sa postupne menili. Tieto zmeny poskytli dôležité údaje o tom, ako sa veľkosť a gravitačný vplyv Jupiteru menil v priebehu času.
Význam sondy Galileo pri výskume Jupiteru
Najviac cenných údajov o tejto planéte priniesla vesmírna sonda Galileo, ktorá niekoľko rokov skúmala Jupiter z jeho obežnej dráhy. Sonda dokonca vypustila do Jupiterovej atmosféry malé prieskumné puzdro, ktoré poslalo vedcom späť dôležité informácie. Práve vďaka sonde Galileo dnes vieme, že aktuálny priemer Jupitera je tesne pod hranicou 140-tisíc kilometrov a stále sa postupne zmenšuje. Súčasná veľkosť teda rozhodne nie je konečná – je len aktuálnym stavom v dlhom vývojovom procese tejto výnimočnej planéty.
Jupiter tak aj naďalej zostáva jedným z najpútavejších objektov našej slnečnej sústavy, ktorého tajomstvá budú vedcov ešte dlho fascinovať a motivovať k ďalším výskumom.
