V poslednom období sa na Slovensku začína hovoriť o novom, pomerne nezvyčajnom prírastku do našej fauny – o pavúkovi s latinským názvom Zoropsis spinimana, ktorému sa často hovorí aj „pavúk Nosferatu“. Prvé zaznamenané pozorovania pochádzajú z Bratislavy a zo západnej časti krajiny, no odborníci nevylučujú, že by sa tento hmyz mohol rozšíriť aj do ďalších regiónov.
Zoropsis spinimana: nečakaný hosť z juhu Európy
Pavúk Nosferatu pôvodne pochádza zo Stredomoria, odkiaľ sa postupne začal šíriť do iných kútov Európy. Na svoju expanziu využíva mierne podnebie a ľudské obydlia, v ktorých nachádza dostatok tepla a sucha. Spomedzi európskych krajín okrem Slovenska zamieril aj do Nemecka, Poľska či Českej republiky. V Nemecku jeho početnosť prudko vzrástla – podľa údajov tamojšieho zväzu ochrancov prírody (NABU) sa len na jeseň 2022 evidovalo viac ako 25-tisíc nálezov tohto druhu, hoci prvé potvrdené pozorovanie pochádza už z roku 2005.
Jednou z hlavných príčin, prečo si tento pavúk vyslúžil prezývku „Nosferatu“, je jeho nápadné zafarbenie a vzor na hlavohrudi, pripomínajúci upírsku tvár z hororovej klasiky Nosferatu – symfónia hrôzy (1922), ktorú režíroval Friedrich Wilhelm Murnau. Zoropsis spinimana vie zaujať aj svojou veľkosťou: rozpätie jeho nôh môže dosahovať približne 6 centimetrov, čo ho zaraďuje medzi pomerne veľké druhy pavúkov, ktoré si ľudia vo svojich príbytkoch určite všimnú.
Rozpoznávanie a správanie
Ak chcete vedieť, či máte v dome práve pavúka Nosferatu, dobrou pomôckou je spomínaný „hororový“ vzor na tele a nápadné hnedé škvrny na nohách. Hoci tento vzhľad pôsobí desivo, uhryznutie od tohto pavúka nie je pre človeka spravidla nebezpečné. Jeho jed síce môže spôsobiť bolesť či nepríjemné podráždenie, no vážnejšiu hrozbu predstavuje len pre alergikov, ktorí by mohli prudšie zareagovať na pavúčí jed.
Zoropsis spinimana vyhľadáva najmä teplé a suché miesta, takže nie je prekvapujúce, že najčastejšie zavíta do domácností v oblastiach s miernejším podnebím. Udomácňuje sa tak v pivniciach, v podkroviach či v nevykurovaných izbách, kde má zabezpečený dostatok úkrytov i drobného hmyzu na lov.
Ďalší európsky obor: Lovčík mokraďový
Zaujímavé je, že v európskej prírode sa nedávno znova pripomenul aj iný, veľkostne dokonca ešte o niečo väčší druh pavúka. Ide o lovčíka mokraďového (v angličtine Raft Spider), ktorý v dospelosti dorastá do impozantných 7 centimetrov. Tento druh obľubuje biotopy v blízkosti vodných tokov a mokradí, kde má dostatok potravy. Fascinujúca je jeho schopnosť pohybovať sa po hladine vody, na ktorej dokonca dokáže loviť menšie ryby či bezstavovce.
Lovčík mokraďový bol v niektorých krajinách donedávna takmer na pokraji vyhynutia, no dnes sa jeho populácia pozvoľna spamätáva. Zvlášť povzbudivé správy prichádzajú z Veľkej Británie: Tim Strudwick, správca jednej z rezervácií v Norfolku, v rozhovore pre denník The Independent nadšene opisoval, ako sa podarilo tento druh zachrániť. Po rokoch úsilia a viacerých ochranárskych opatreniach sa odhaduje, že v Spojenom kráľovstve žije vyše 10-tisíc samíc lovčíka mokraďového.
Stav u nás a u susedov
Zatiaľ čo v Británii zaznamenali úspech pri navracaní lovčíka mokraďového do jeho pôvodných biotopov, situácia v strednej Európe je menej priaznivá. V Českej republike sa tento druh stále považuje za kriticky ohrozený a za posledných 70 rokov bolo nahlásených len niekoľko desiatok nálezov. Na Slovensku chýbajú podrobnejšie štatistiky, no predpokladá sa, že aj u nás sa lovčík mokraďový vyskytuje len v malom počte, najmä tam, kde sa nachádzajú primerané podmienky vo vlhkých biotopoch.
Zhrnutie: nenápadná expanzia a potreba ochrany
Zoropsis spinimana, známy aj ako „pavúk Nosferatu“, sa u nás síce vyskytuje len krátko, no vďaka svojim preferenciám pre teplé prostredie sa môže ďalej šíriť, najmä ak bude podnebie naďalej otepľovať. Častejšie stretnutia s týmto pavúkom môžu ľudí vystrašiť, ale vo väčšine prípadov sa niet čoho obávať. Voči zdravým jedincom totiž nemá jeho jed silu na to, aby spôsobil vážnejšie zdravotné komplikácie.
Lovčík mokraďový je zase príkladom úspešného návratu ohrozeného druhu do ekosystému, najmä vďaka cieleným ochranárskym projektom v niektorých európskych krajinách. Aj tu však platí, že jeho zdarná budúcnosť závisí od udržiavania a obnovy mokradí, ktoré mu poskytujú životne dôležité podmienky na lov a rozmnožovanie.
V oboch prípadoch sa napokon ukazuje, že pavúky sú dôležitou súčasťou prírody a ich prítomnosť nám môže prezradiť mnohé o stave životného prostredia. Hoci väčšina ľudí má z pavúkov rešpekt (niektorí dokonca panický strach), v skutočnosti predstavujú dôležitých regulátorov populácií hmyzu a sú indikátorom zdravých ekosystémov. Preto, ak sa s pavúkom Nosferatu alebo lovčíkom mokraďovým náhodou stretnete, skúste nezabúdať, že aj oni majú v prírode svoje miesto a dôležitú úlohu.
