K našim najbližším susedom nedávno dorazil neželaný a zároveň dosť zvláštny návštevník, ktorý si už stihol vyslúžiť prezývku „mäsožravá príšera“. Ide o ploštenku s odborným názvom Caenoplana variegata, ktorá pochádza pôvodne až z ďalekej Austrálie. Odborníci varujú, že jej invázia sa môže veľmi rýchlo rozšíriť po celej Európe a jej príchod na Slovensko je pravdepodobne len otázkou krátkeho času.
Austrália nám vracia „invázny úder“
Zdá sa, akoby nám Austrália chcela trochu „vrátiť úder“. Táto krajina má totiž sama bohaté skúsenosti s katastrofickými následkami zavlečenia cudzích živočíchov. Napríklad v minulosti tam ľudia priviezli králiky, líšky, ťavy a mačky, ktoré v austrálskom prostredí nemali konkurenciu a úplne zdevastovali miestnu faunu aj flóru. Podobne nešťastný bol aj pokus využiť obojživelníka rákosníka obrovského (Rhinella marina) na reguláciu škodcov – táto žaba sa nakoniec sama stala ničivým škodcom.
Podobný problém teraz hrozí aj nám v Európe, pretože spomínaná ploštenka sa pravdepodobne dostala do Európy ako neželaný „čierny pasažier“ v substrátoch, pôde či kvetináčoch okrasných rastlín. Stačilo len zopár vajíčok alebo miniatúrnych jedincov ukrytých v zemi a pohroma bola na svete.
V čom spočíva hrozba inváznej ploštenky?
Caenoplana variegata je mimoriadne úspešný invázny druh, pretože dokáže efektívne kolonizovať nové územia. Táto ploštenka je mäsožravá a nemá v európskych ekosystémoch prakticky žiadneho prirodzeného nepriateľa, ktorý by ju dokázal účinne obmedziť. Živí sa pritom veľmi dôležitými organizmami ako dážďovkami, slimákmi, larvami a ďalšími drobnými bezstavovcami, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v zdravej štruktúre pôdy.
Zníženie počtu dážďoviek by pre nás znamenalo vážny problém. Tieto organizmy totiž zásadne zlepšujú kvalitu pôdy – prevzdušňujú ju, premiešavajú a prispievajú k úrodnosti. Ak by ploštenky vyhubili významnú časť dážďoviek, mohlo by dôjsť k výraznému narušeniu rovnováhy ekosystému, čo by malo priamy dopad aj na úrodu v záhradách, na poliach či v sadoch.
Rýchle šírenie od západu smerom k našim hraniciam
Prvé potvrdené pozorovanie ploštenky Caenoplana variegata v Európe pochádza z Veľkej Británie v roku 2008. Už o pár rokov neskôr, v roku 2014, sa ploštenka objavila v Holandsku. Postupovala ďalej kontinentom – v roku 2021 ju zaznamenali vedci v Nemecku a minulý rok sa už objavila dokonca v Rakúsku.
Odborníci preto očakávajú, že ploštenka čoskoro prenikne aj na naše územie, pričom je to pravdepodobne otázka jednej alebo dvoch sezón. Šírenie navyše často nevedomky podporujú samotní ľudia – napríklad pri preprave rastlín a zeminy.
Ako vyzerá invázna ploštenka v praxi? (VIDEO)
Ak si neviete predstaviť, ako vyzerá táto exotická ploštenka v skutočnosti, odporúčame vám pozrieť si nasledujúce krátke video. Vďaka záberom ľahko spoznáte charakteristické sfarbenie a pohyby tohto tvora, čo vám pomôže identifikovať ho priamo vo vašej záhrade:
Pozrite si video o ploštenke Caenoplana variegata
Čo robiť, ak objavíte mäsožravú ploštenku na záhrade?
Na Slovensku nemáme žiadne pôvodné suchozemské ploštenky, takže ak narazíte na výrazne sfarbeného, splošteného tvora s pozdĺžnymi žltkastými alebo pestrými pruhmi, je prakticky isté, že ide o inváznu Caenoplana variegata.
Hoci jej výskyt môže byť pre niekoho zaujímavý ako „exotika“ v záhrade, ploštenka predstavuje vážne ohrozenie našej prírody. Odborníci preto radia tieto živočíchy okamžite likvidovať.
Najúčinnejšie spôsoby likvidácie:
Použite rukavice alebo pinzetu: Tieto živočíchy môžu produkovať nepríjemný sliz, preto sa pri manipulácii chráňte.
Zlikvidujte ich horúcou vodou, alkoholom, vápnom alebo soľou: Nikdy ich nerozsekávajte lopatou alebo motykou, pretože aj malé kúsky ich tela sú schopné kompletne zregenerovať a vytvoriť nového jedinca.
Najlepší čas je večer: Ploštenky sú nočné tvory, aktívne najmä po západe slnka.
Prečo je ploštenka mimoriadne nebezpečná?
Samorozmnožovanie: Každá ploštenka je hermafroditom a na vytvorenie novej populácie postačuje jediný jedinec.
Regenerácia tela: Aj odrezaný kúsok tela dokáže dorásť do plnohodnotného jedinca.
Žiadne prirodzené regulátory: Európske ekosystémy na ne nie sú pripravené, čo umožňuje rýchlu a ničím nerušenú expanziu.
Úbytok kľúčových organizmov: Likvidácia dážďoviek a ďalších bezstavovcov môže destabilizovať celé ekosystémy.
Prečo by sme mali byť v strehu?
Narušenie pôdy môže viesť k nižšej úrodnosti, problémom s rastom rastlín a menšej odolnosti ekosystému voči suchu, chorobám a ďalším stresovým faktorom. Téma ploštenky Caenoplana variegata sa tak môže stať veľmi aktuálnou medzi záhradkármi, farmármi aj ochranármi.
Záver a odporúčanie
Invázne druhy, ako je táto austrálska ploštenka, predstavujú vždy vážne ekologické riziko, pretože v novom prostredí ničia rovnováhu a množia sa bez kontroly. Je preto veľmi dôležité byť informovaný, pozorný a v prípade nálezu okamžite reagovať podľa odporúčaní odborníkov. Iba tak máme šancu minimalizovať následky ich šírenia v našej krajine.
Ak ploštenku nájdete, neváhajte kontaktovať odborníkov alebo úrady ochrany prírody. Včasná reakcia môže pomôcť predísť vážnym ekologickým následkom, ktoré invázia tohto druhu môže spôsobiť.
