Potkany patria medzi najštudovanejšie zvieratá v laboratórnom výskume. Dlhé roky ich vedci považovali len za model pre testovanie pamäti či správania, no v posledných desaťročiach sa ukazuje, že ich inteligencia siaha oveľa ďalej, než sa predpokladalo. Niektoré experimenty naznačujú, že potkany dokážu rozpoznať, keď si nie sú isté, prispôsobiť tomu svoje rozhodovanie a dokonca sa učiť pozorovaním iných jedincov.
Keď potkan vie, že niečo nevie
Zaujímavý výskum uskutočnil tím vedený psychológom z University of Georgia. Potkanom ponúkli úlohy, pri ktorých museli rozoznávať rozdielne dĺžky zvukov. Ak odpovedali správne, dostali veľkú odmenu; ak nesprávne, nedostali nič. Vedci však pridali novú možnosť – potkan sa mohol vzdať odpovede a získať menšiu, ale istú odmenu.
Výsledok bol pozoruhodný: pri ťažších úlohách si potkany častejšie volili „bezpečnú cestu“. Znamená to, že dokázali odhadnúť mieru svojej neistoty a prispôsobiť tomu správanie. Tento jav naznačuje prítomnosť základnej formy metakognície – schopnosti uvedomiť si vlastné poznanie.
Učenie pozorovaním – potkany sledujú aj iných
Ďalší výskum preukázal, že potkany sa môžu učiť pozorovaním správania svojich druhov. Keď jeden potkan sleduje druhého, ako rieši úlohu v bludisku, jeho vlastný výkon sa po čase zlepšuje.
Vedci hovoria o tzv. sociálnom učení – forme učenia, pri ktorej jednotlivec získava nové zručnosti alebo informácie vďaka pozorovaniu iných. Takéto správanie sa predtým pripisovalo najmä vyšším cicavcom, ako sú primáty alebo delfíny, no výskumy dokazujú, že aj potkany sú v tomto smere veľmi schopné.
Zaujímavé je, že potkany, ktoré sledovali postupné učenie sa iného potkana (vrátane jeho chýb), sa zlepšovali rýchlejšie ako tie, ktoré videli len dokonalé vykonávanie úlohy. To naznačuje, že pozorovanie omylov môže byť pre učenie rovnako dôležité ako sledovanie úspechov.
Potkany a ich „pamäťové sebavedomie“
Niektoré experimenty tiež ukazujú, že potkany dokážu odhaliť spoľahlivosť svojej pamäte. V testoch, kde si „stavili“ svoj čas alebo energiu podľa toho, ako si boli isté odpoveďou, sa ukázalo, že čím boli presvedčenejšie, tým väčšie úsilie do úlohy vložili.
Vedci tento jav označujú ako pamäťové sebavedomie. Neznamená to, že by potkany mali rovnaké uvedomenie ako človek, ale že ich mozog dokáže hodnotiť pravdepodobnosť úspechu na základe predchádzajúcich skúseností.
Čo všetko o nich vieme s istotou
Z výskumov vyplýva, že potkany majú prekvapivo rozvinuté kognitívne schopnosti.
Vedecky potvrdené je, že:
- dokážu odhadnúť mieru svojej neistoty
- upravujú svoje rozhodovanie podľa náročnosti úlohy
- učia sa pozorovaním správania iných potkanov
- uchovávajú informácie v dlhodobej pamäti a
- rýchlo sa prispôsobujú novým situáciám
To všetko z nich robí výnimočný model pre štúdium učenia, pamäte aj rozhodovania.
Malí, ale mimoriadne schopní
Potkany nie sú len obyčajní hlodavci, ktorí prežívajú v kanalizáciách. V skutočnosti ide o mimoriadne adaptabilné, inteligentné tvory, ktoré sa dokážu prispôsobiť takmer akémukoľvek prostrediu. Ich mozog funguje v mnohých ohľadoch podobne ako náš – a aj preto sú také dôležité pre výskum správania a neurovied.
Tieto poznatky menia náš pohľad na zvieraciu inteligenciu. Ukazujú, že schopnosť učiť sa z chýb, odhadovať neistotu a učiť sa sociálne nie je výsadou ľudí či opíc. Potkany sú dôkazom, že myslenie a učenie môžu mať mnoho foriem – a že aj malé tvory dokážu prekvapiť veľkými schopnosťami.
