Leto a skorá jeseň sú obdobím, keď sa lesy plnia hubármi. Pre mnohých je zbieranie húb nielen relax, ale aj spôsob, ako si priniesť domov kúsok prírody. Sušenie húb je tradičný spôsob, ako ich uchovať na dlhé mesiace. Vďaka tomu máte v špajze vždy pripravenú zásobu do polievok, omáčok či rizota. Usušené huby majú intenzívnu vôňu, bohatú chuť a pri správnom skladovaní vydržia pokojne celý rok. A čo je dôležité – neobsahujú žiadne konzervanty a dokážu výborne nahradiť aj mäso.
Nie každá huba sa však na tento spôsob spracovania hodí. Odborníci upozorňujú, že niektoré druhy strácajú pri sušení nielen farbu a arómu, ale môžu sa stať priam nejedlými. Dôvod je jednoduchý – huby s vysokým obsahom vody po vysušení menia štruktúru a stávajú sa tvrdými, drobivými či dokonca horkými. Ktorým druhom sa teda treba pri sušení radšej vyhnúť?
Liška obyčajná
Liška je krásna huba s typickou žltou farbou a jemnou ovocno-korenistou vôňou. V čerstvom stave chutí vynikajúco – hodí sa do omáčok, praženíc aj rizota a často ju používajú aj renomovaní šéfkuchári. Ak ju však vysušíte, stratí všetko, čo je na nej jedinečné. Dužina zhorkne, vôňa sa úplne vytratí a výsledok je nepožívateľný. Preto si lišky vždy vychutnajte čerstvé.
Rýdzik pravý
Rýdzik patrí k obľúbeným druhom, ktoré sa výborne hodia na nakladanie či prípravu hustých smotanových omáčok. Pri sušení sa však mení na tvrdú, gumovitú a chuťovo nezaujímavú hmotu. Stráca svoju arómu aj jemnosť a výsledkom je huba, ktorú budete skôr chrúmať s odporom než s radosťou.
Hríb žltohlúbikový (ľudovo „babka“)
Tento hríb patrí medzi tie, ktoré si hubári radi pridávajú do praženice alebo polievky. K sušeniu sa ale vôbec nehodí. Je náchylný na plesnivenie a staršie kúsky navyše obsahujú viac toxínov a rýchlo sa kazia. Ak sa rozhodnete zbierať „babky“, zoberte si len mladé, pevné kusy a spracujte ich čo najskôr.
Muchotrávka ružovkastá (masliak ružovkastý)
Aj keď je v kuchyni vítanou ingredienciou, na sušenie sa vôbec nehodí. Pri vysušovaní sa začne drobiť na malé kúsky a nakoniec z nej nezostane nič použiteľné. Navyše chuťovo vôbec neohúri. Lepšie spravíte, ak ju pripravíte čerstvú – napríklad na panvici alebo ako súčasť tradičnej omáčky.
Vatovec
Táto huba má jemnú dužinu a prirodzene krátku trvanlivosť. Sušením sa z nej stáva bezcenný kus bez chuti. Vhodnejšie je pridať ju čerstvú do polievky alebo na panvicu hneď po zbere, kým si ešte uchová svoju typickú arómu.
Ktoré huby sa naopak oplatí sušiť?
Ak chcete mať v komore zásobu „lesného zlata“, vyberajte druhy s nižším obsahom vody. Najlepšie sa osvedčili pravé hríby, kozáky či masliaky. Po usušení si zachovajú nádhernú vôňu lesa, príjemnú chuť a sú skvelým základom do zimných jedál. Stačí ich pred varením namočiť do vody alebo mlieka a opäť ožijú.
Sušenie húb je výborný spôsob, ako si predĺžiť chuť sezóny a pripraviť sa na dlhé zimné večery. No rovnako dôležité je vedieť, ktoré druhy na to nie sú vhodné. Lišky, rýdziky, masliaky vatovce nechajte radšej na čerstvú spotrebu. Na sušenie siahnite po hríboch či kozákoch – odmenou vám bude nádherná aróma, ktorá vám v zime pripomenie prechádzky po lese.
