Na prvý pohľad nenápadná huba so zvláštnym menom, no v skutočnosti ide o masliak strakatý (Suillus variegatus) – druh, ktorý si zaslúži omnoho viac pozornosti, než sa mu bežne dostáva. Mnohí hubári ho prehliadajú alebo vedome nechávajú v lese, čo je veľká škoda. Jeho jemná, plná chuť totiž v kuchyni často konkuruje aj vychýreným dubákom a v niektorých úpravách ich dokonca prekoná. Okrem chuti ponúka aj zaujímavé vlastnosti, ktoré z neho robia cenný úlovok.
Masliak strakatý – nenápadný poklad slovenských lesov
Masliak strakatý je známy aj pod viacerými ľudovými názvami, ako sú zajačik, masliak či husací pupok. Jeho klobúk má zvyčajne priemer od 3 do 10 centimetrov. V mladosti je polguľovitý s mierne podvinutým okrajom, postupne sa však rozprestiera a nadobúda plošší až ostrejší tvar.
Farebnosť klobúka je pomerne variabilná – od špinavožltej cez okrovú, oranžovú až po hnedasté odtiene, často s jemným olivovým nádychom. Mladé plodnice majú povrch hladký a jemne zamatový, no s pribúdajúcim vekom sa mení na drobne šupinatý. Po daždi býva klobúk mierne lepkavý, zatiaľ čo počas sucha pôsobí matne a sucho.
Na spodnej strane klobúka sa nachádzajú drobné póry, ktoré majú okrovú až hnedastú farbu a po dotyku alebo poranení môžu zmodrať. Noha je spočiatku krátka a súdkovitá, neskôr sa predlžuje, stáva sa valcovitou a pevnou, pričom pôsobí robustným dojmom.
Kde a kedy sa oplatí masliaka strakatého hľadať
Tento druh patrí medzi huby, ktoré žijú v symbióze s koreňmi stromov, predovšetkým ihličnanov. Najčastejšie ho nájdete v borovicových lesoch, kde mu vyhovuje vlhká, mierne kyslá pôda. Objavuje sa síce aj jednotlivo, no veľmi často rastie v početných skupinách, čo z neho robí ideálny cieľ pre hubárov, ktorí radi naplnia košík rýchlo a bez dlhého hľadania.
Sezóna masliaka strakatého sa začína koncom leta a pri priaznivých podmienkach pokračuje až do neskorej jesene. Najviac sa mu darí po dažďoch, keď má dostatok vlahy a mierne teploty.
Ako ho spoznať v prírode
Hoci masliak strakatý nepôsobí na prvý pohľad výnimočne, po bližšom preskúmaní ho skúsené oko rýchlo identifikuje. Typické sú najmä jemne šupinatý klobúk, drobné póry so sklonom k modraniu a jeho výskyt v borovicových porastoch. Práve kombinácia týchto znakov pomáha odlíšiť ho od iných masliakov.
Jemná chuť a prekvapivo široké využitie v kuchyni
Dužina masliaka strakatého je mäkká, šťavnatá a po rozkrojení môže jemne zmodrať. Vôňa pripomína živicu, les alebo nenápadné ovocné tóny. Chuť je lahodná, jemne sladkastá, typická pre masliaky, no bez nepríjemnej horkosti.
Veľkou výhodou je aj fakt, že tento druh má nižšiu schopnosť viazať ťažké kovy, vďaka čomu patrí medzi bezpečnejšie huby na konzumáciu. V kuchyni má skutočne pestré využitie – výborne chutí opekaný na masle, skvelo doplní omáčky, polievky, rizotá, plnky či mäsové jedlá. Mnohí ho obľubujú aj nakladaný v octe, samostatne alebo v zmesi s inými hubami, kde vytvára výraznú a aromatickú prílohu.
Prečo by ste ho nabudúce nemali nechať v lese
Masliak strakatý je dôkazom, že skutočné hubárske poklady sa často skrývajú medzi menej populárnymi druhmi. Skúsení hubári sa k nemu radi vracajú práve pre jeho spoľahlivý výskyt, výbornú chuť a univerzálne využitie. Ak teda počas jesennej prechádzky narazíte na túto nenápadnú hubu, nenechajte sa odradiť jej menom ani vzhľadom.
Možno zistíte, že ste objavili nového favorita, ktorý obohatí váš jedálniček o poctivú chuť lesa a príjemné kulinárske prekvapenie.
