Na prvý pohľad si ho väčšina hubárov ani nevšimne. Masliak strakatý (Suillus variegatus), známy aj pod ľudovým názvom strakoš, pôsobí nenápadne – žltohnedý klobúk, matný povrch a žiadny lesk, ktorý by upútal zrak. No kto ho pozná, vie, že táto huba patrí medzi najspoľahlivejšie, najhojnejšie a najpraktickejšie druhy našich lesov.
Video: Strakoš v teréne
Pozrite si krátke video, ktoré zachytáva vzhľad a typické znaky masliaka strakatého v prírode:
Hoci nepatrí medzi tie najkrajšie, vďaka svojej chuti, pevnej dužine a univerzálnemu využitiu v kuchyni si zaslúži, aby ste ju nabudúce neobišli.
Ako vyzerá masliak strakatý
Masliak strakatý patrí do čeľade klzkovité (Suillaceae) a do rodu Suillus, teda medzi masliaky. Od väčšiny svojich príbuzných sa odlišuje tým, že má suchý, nie slizký klobúk – a práve preto si ho mnohí hubári mýlia s hríbom.
Klobúk dosahuje zvyčajne 6 až 13 centimetrov, niekedy aj viac. V mladosti je mierne podvinutý, neskôr sa vypukne do tvaru vankúša. Povrch je žltohnedý až okrovo hnedý, plstnatý a pri starnutí sa rozpadá na drobné šupinky.
Rúrky pod klobúkom sú žlté až olivovožlté, po otlačení alebo narezaní zmodrajú – to je pre tento druh typické. Tŕeň je kratší a svetlejší než klobúk, niekedy s jemným zafarbením do žlta. Dužina je pevná, žltkastá, a po poranení alebo rozrezaní zmení farbu na modrastú či olivovú.
Kde a kedy rastie
Masliak strakatý vytvára mykorízu s borovicou lesnou, preto ho najčastejšie nájdete v borovicových lesoch – či už v nížinách, alebo v pahorkatinách. Má rád piesčitú, kyslejšiu pôdu a často sa vyskytuje v skupinách.
Najčastejšie rastie od júla až do novembra, podľa počasia. Po výdatnom daždi dokáže v krátkom čase pokryť celé lesné plochy svojimi žltkastými klobúkmi. Je to druh, ktorý sa objavuje pravidelne každý rok, a to aj v obdobiach, keď ostatné huby v dôsledku sucha miznú.
Zámenné druhy
Zámena s inými hubami je pomerne malá, no začiatočníci si ho môžu pomýliť s masliakom kravským (Suillus bovinus). Ten má však hladký a jemne slizký klobúk a jeho póry sú väčšie a nepravidelnejšie. Strakatý masliak je naopak suchý, pevný a má jemné póry.
Jedlosť a chuť
Masliak strakatý je jedlá huba. Patrí síce medzi menej aromatické druhy, no jeho chuť je jemne orechová až kyslastá a po tepelnej úprave sa zvýrazní. V sušenom stave má intenzívnejšiu vôňu, vďaka čomu sa skvelo hodí na dochucovanie polievok a omáčok.
Najchutnejšie sú mladé plodnice, ktoré sú ešte tvrdé a bez červov. Staršie kusy bývajú často napadnuté larvami, preto sa odporúča každý exemplár rozrezať už v lese.
Využitie v kuchyni
Masliak strakatý sa dá pripraviť na množstvo spôsobov:
- sušený – zachováva farbu aj vôňu, výborný do omáčok a polievok
- naložený v octe
- ako základ praženice, plnky alebo hubového guláša
Na rozdiel od väčšiny masliakov nemá slizký klobúk, takže sa pri sušení nezaparí ani neplesnivie. Dužina zostáva po úprave pevná a dobre drží tvar.
Niektorí hubári tvrdia, že po usušení je masliak strakatý ešte lepší ako čerstvý – jeho aróma sa stáva výraznejšou a hlbšou.
Tipy pre zber
- Zbierajte menšie, mladšie plodnice – majú najlepšiu konzistenciu.
- Po daždi ich býva v borovicových lesoch celé množstvo, no všímajte si, aby neboli napadnuté.
- Spodnú časť tŕeňa, ktorá býva často znečistená pieskom, odrežte priamo v lese.
- Masliak strakatý sa výborne suší, preto je ideálny aj na zásoby na zimu.
Nenápadný, no spoľahlivý spoločník hubára
Masliak strakatý, teda strakoš, možno nepatrí medzi hubárske hviezdy, no rozhodne má svoje miesto v košíku. Je hojný, ľahko rozpoznateľný, spoľahlivo rastie a v kuchyni sa dá využiť na desiatky spôsobov.
Je to huba pre tých, ktorí si vážia praktickosť, chuť a istotu úlovku. Možno nie je najkrajší, ale svojou kvalitou a univerzálnosťou prekoná mnohé nápadnejšie druhy.
Ak mu dáte šancu, zistíte, že masliak strakatý je skutočný poklad slovenských borovicových lesov – nenápadný na pohľad, no v kuchyni mimoriadne vďačný.
