Vedci upozorňujú na nové znepokojujúce zistenia: dlhodobé vystavenie vysokým teplotám môže zrýchľovať biologické starnutie človeka podobne, ako to robí pravidelné fajčenie alebo nadmerná konzumácia alkoholu. Ukazuje sa, že čím častejšie ľudia zažívajú vlny extrémneho horúčav, tým rýchlejšie sa zvyšuje ich biologický vek.
Horúčavy – tichý nepriateľ, ktorý urýchľuje starnutie
Ešte donedávna sa za hlavné príčiny predčasného starnutia považovali cigarety a alkohol. Najnovšie výskumy z Hongkongskej univerzity však ukazujú, že rovnako nebezpečné môže byť aj časté vystavenie extrémnym horúčavám. Tím vedcov analyzoval zdravotné dáta 25-tisíc ľudí, ktorých sledoval počas 15 rokov. Výsledok bol jasný – časté obdobia vysokých teplôt sa priamo spájali s nárastom biologického veku jednotlivcov.
Rok 2024 bol extrémny – na svete sa zaznamenalo rekordných 41 dní neobvykle vysokých horúčav. Nejde len o riziko úpalu či krátkodobý diskomfort. Tieto teplotné extrémy spôsobujú systematické opotrebovanie organizmu miliónov ľudí. Najviac sú ohrození seniori, manuálni pracovníci bez prístupu ku klimatizácii a obyvatelia vidieka či sociálne slabších komunít.
Čo znamená biologický vek?
Biologický vek sa odlišuje od toho chronologického – teda počtu rokov v občianskom preukaze. Ide o ukazovateľ, ktorý odráža skutočné opotrebovanie buniek, orgánov a tkanív. Dá sa určiť pomocou rôznych testov, napríklad cez vyšetrenie krvi, funkcie obličiek, mozgu či meranie krvného tlaku.
Podľa výpočtov vedcov môže každý rok života prežitý vo vlnách extrémnych horúčav pridať k prirodzenému starnutiu ďalších 0,023 až 0,031 biologického roka. Ak to prenesieme do praxe – ľudia, ktorí dlhodobo žijú v horúcich oblastiach, môžu byť biologicky starší až o celý jeden rok v porovnaní s tými, ktorí žijú v miernejšom podnebí alebo majú kvalitnú klimatizáciu.
Skryté následky horúčav
Podľa lekárky sa aj malé odchýlky môžu stať veľkým problémom na úrovni celej populácie. „U manuálnych pracovníkov sa biologický vek zvýšil až o 33 dní počas dvoch rokov,“ vysvetľuje.
Austrálski kardiológovia navyše upozorňujú, že extrémne teplo zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení, najmä infarktu. Signálom môže byť napríklad bolesť paže či pocit nezvyčajnej únavy.
Jedným z kľúčových ukazovateľov starnutia sú teloméry – ochranné zakončenia chromozómov. Keď sa skracujú, orgány a bunky starnú rýchlejšie a zvyšuje sa pravdepodobnosť vzniku chronických ochorení. A práve horúčavy tento proces urýchľujú.
Horúčavy útočia aj na genetickej úrovni
Teplo neškodí len „zvonku“, ale zasahuje aj do genetických mechanizmov. Výskumy ukázali, že extrémne teploty menia epigenetické procesy – čo znamená, že urýchľujú skracovanie telomér a tým pádom aj starnutie buniek. Následkom je vyššie riziko cukrovky, demencie či problémov so srdcom a cievami.
Podľa profesorky z Washingtonskej univerzity horúčavy menia biologické markery, ktoré predznamenávajú rozvoj chronických chorôb. Neznamená to, že ľudia nevyhnutne zomierajú skôr, ale ich organizmus je vyčerpaný a oveľa rýchlejšie opotrebovaný.
Mesto verzus vidiek
V mestách vznikajú tzv. tepelné ostrovy. Ulice a budovy akumulujú teplo, čo spôsobuje, že aj v noci zostáva vzduch neznesiteľne horúci. Na vidieku síce nebýva taká hustota betónu, ale problémom je nedostatok klimatizácie a infraštruktúry.
Vedci zistili, že obyvatelia horúcich oblastí mali biologický vek v priemere až o 14 mesiacov vyšší než ľudia z chladnejších klimatických pásiem – a to aj po zohľadnení faktorov, ako sú strava, pohyb alebo sociálne pomery.
Porovnanie s alkoholom a fajčením
Fajčenie a alkohol urýchľujú starnutie najmä tým, že zvyšujú oxidačný stres v bunkách a skracujú teloméry. Horúčavy však prinášajú ešte širší rozsah škodlivých mechanizmov:
- narúšajú vodné hospodárstvo tela
- spôsobujú chronické zápaly
- preťažujú nervový a imunitný systém
Aj preto vedci hovoria, že ich účinky sú porovnateľné s dlhodobým fajčením alebo pravidelným pitím alkoholu.
Ako sa chrániť pred extrémnym teplom
Aj keď sa leto pomaly končí, odborníci upozorňujú, že s narastajúcimi zmenami klímy budeme horúčavy zažívať čoraz častejšie. Preto odporúčajú:
- vyhýbať sa priamemu slnku počas najteplejších hodín,
- vykonávať prácu vonku radšej ráno alebo večer,
- piť dostatok vody a dbať na pravidelnú hydratáciu,
- využívať chladiace mechanizmy – od klimatizácie až po jednoduché vetranie a tienenie,
- nosiť ľahké a vzdušné oblečenie.
Ľudský organizmus sa síce postupne adaptuje na rastúce teploty, no riziká spojené s extrémnym teplom budú stále narastať. Ochrana pred horúčavami sa preto stáva nielen otázkou komfortu, ale predovšetkým zdravia a dlhšieho, kvalitnejšieho života.
