Vedci v Spojených štátoch sa vrhli do netradičného „boja“ proti invazívnym druhom hmyzu, ktoré prichádzajú z iných častí sveta a ohrozujú miestne ekosystémy. Kým niektorí politici používajú pri ochrane hraníc tvrdé slová, výskumníci upreli svoju pozornosť na hmyz a rozhodli sa usporiadať malé „gladiátorské zápasy“. Ich cieľ je jasný: nájsť pôvodného amerického predátora, ktorý dokáže vo veľkom likvidovať nebezpečný druh prichádzajúci z Číny.
Nenápadný, no mimoriadne pažravý hmyz
Reč je o druhu svietivka bodkovaná (Lycorma delicatula), ktorá patrí do skupiny hmyzu príbuznej cikádam a byľomerom. V našom prostredí je tento druh známy ako svietivka. Tento malý hmyz je na prvý pohľad nenápadný: pri odpočinku splynie s okolím, no keď sa vyplaší, roztiahne svoje krídla a odhalí nápadné farebné škvrny pripomínajúce oči. Táto taktika ho chráni pred dravcami a je jedným z dôvodov, prečo sa svietivka bodkovaná tak úspešne šíri.
Najväčším problémom je jej obrovský apetít. Za obeť jej padajú rôzne rastliny vrátane ovocných stromov, viniča či okrasných drevín. V pôvodnom prostredí sa táto svietivka zameriava prevažne na pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima), no v USA sa vôbec nevyberá a napáda prakticky všetko, čo jej príde do cesty – vinice, sady, okrasné a tieňové stromy či zeleninu. Už od roku 2014 devastuje úrodu aj stromy a rozšírila sa v najmenej 18 amerických štátoch.
Invazívny hmyz ako globálna hrozba
Príbeh svietivky bodkovanej je len jedným z mnohých príkladov invazívnych druhov, ktoré predstavujú pre celé ľudstvo rastúci problém. Z hľadiska ekonómie ide o škody v hodnote stoviek miliárd dolárov ročne: prepad produkcie, náklady na postreky, sanáciu škôd a kontrolu ich ďalšieho šírenia. Dôsledky však nie sú len finančné – invazívne organizmy často narúšajú biologickú rovnováhu tým, že vytláčajú alebo priamo hubia pôvodné druhy.
Spojené štáty sa snažia proti inváznym druhom bojovať pomocou rôznych stratégií – od karanténnych opatrení až po intenzívne používanie chemických pesticídov. Keď však svietivka bodkovaná začala likvidovať vinice a oslabovať ovocné sady, vedci z Pennsylvania State University prišli s nápadom: prečo nevyužiť prirodzených nepriateľov, ktorí by tento druh dokázali loviť a znižovať jeho populáciu bez potreby ďalšieho zamorovania prostredia chemikáliami?
Gladiátorská aréna pre hmyz
Tím biológov vedených Anne Johnson postavil v laboratórnych podmienkach akési „arény“, do ktorých vpúšťali amerických hmyzích predátorov k desiatim dospelým svietivkám bodkovaným a 25 nymfám. Cieľom bolo sledovať, ktorý druh dokáže najrýchlejšie a najefektívnejšie zlikvidovať tieto invazívne škodce.
Do tejto „výberovej súťaže“ sa zapojili rôzne druhy: ploštice, lienky, modlivky a ďalšie hmyzie dravce, o ktorých bolo známe, že požierajú drobný hmyz. Každý predátor tak musel v krátkom čase preukázať, či sa vie postarať o svietivky v rôznych životných fázach – od nýmf až po dospelé jedince.
Víťaz: ploštica vojenská (Podisus maculiventris)
Jednoznačným víťazom sa stala ploštica vojenská (Podisus maculiventris). V priebehu troch až štyroch dní zabila a skonzumovala všetky svietivky bodkované v aréne, pričom jej neprekážal ani rozdiel medzi nýmfami a dospelcami. Tieto ploštice tak prekonali dokonca aj modlivku karolínsku (Stagmomantis carolina) a modlivku čínsku (Tenodera sinensis), ktoré sa v experimente takisto ukázali ako veľmi schopní lovci.
Vedci boli výsledkami nadšení. Očakávali síce, že modlivky dosiahnu dobré výsledky, no ploštica vojenská ich prekvapila tým, ako rýchlo a bez váhania sa vrhla na svietivky. To z nej robí zaujímavého kandidáta na kontrolu tohto invazívneho hmyzu v prírode.
Môžu hmyzí dravci nahradiť pesticídy?
Tieto výsledky sú povzbudivé, pretože naznačujú, že prirodzení predátori môžu byť zapojení do stratégií ochrany proti škodcom. Keby sa ploštice vojenské a ďalší hmyzí dravci dokázali vo voľnej prírode množiť v dostatočnom počte, existuje šanca, že by populáciu svietivky bodkovanej udržali pod kontrolou. Takýto prístup by navyše znížil potrebu masívneho používania chemických postrekov, ktoré negatívne zasahujú aj užitočné organizmy a znečisťujú životné prostredie.
Lenže z laboratória do terénu vedie dlhá cesta. Vedcov teraz čakajú rozsiahle štúdie, v ktorých musia zistiť, či ploštica vojenská a modlivky budú takisto účinne loviť svietivky aj v prirodzených podmienkach. V tých majú predátori k dispozícii oveľa viac druhov hmyzu, pričom nie je vôbec isté, že si ako hlavnú korisť vyberú práve svietivku bodkovanú. Navyše ich môžu ohrozovať postreky, ktoré sú stále v mnohých lokalitách hojne využívané.
Tieto biologické možnosti sú sľubné, ale pravdepodobne nebudú kompletným riešením. Ak aj hmyzí predátori prispejú k zníženiu počtu svietiviek, nezastavia ich úplne. Mali by sme to skôr vnímať ako jednu zo súčastí integrovanej ochrany – spolu s obmedzenejším používaním pesticídov či dôkladnejším sledovaním šírenia invazívnych druhov.
Budúcnosť biologickej kontroly škodcov
Podobné príbehy ako so svietivkou bodkovanou možno nájsť aj inde vo svete. Invazívne druhy (napríklad krab z Jadranu alebo rôzne nepôvodné ryby a mäkkýše) sa v novom prostredí často množia tak rýchlo, že ohrozujú pôvodné ekosystémy, cestovný ruch či rybársky priemysel. Niektorí vedci dokonca skúmajú genetickú manipuláciu, ktorá by mohla invazívne populácie cielene vyhubiť – napríklad v Austrálii ju zvažujú v boji proti premnoženým ropuchám.
Každá takáto stratégia má svoje pre a proti. Genetické zásahy do prírody sú eticky a ekologicky citlivou témou. Chemické postreky síce zaberajú rýchlo, no ničia aj užitočné organizmy a môžu kontaminovať pôdu či vodu. Rozumné využitie prirodzených predátorov je preto jednou z možností, ako čiastočne obmedziť populačnú explóziu škodcu bez dramatického zásahu do ekosystému.
V prípade Spojených štátov bude výsledok závisieť od množstva terénnych pokusov a od ochoty pestovateľov investovať do udržateľnejších foriem ochrany. Ak sa ploštica vojenská alebo modlivky ukážu ako spoľahlivé zbrane proti svietivke bodkovanej, môže sa postupne znížiť používanie niektorých pesticídov a aspoň spomaliť expanzia tohto nepozvaného „čínskeho votrelca“.
