Ľudia vnímajú hladkanie ako prirodzený prejav náklonnosti. Pre psa však rovnaký dotyk nemusí automaticky znamenať to isté. Niektoré psy majú fyzický kontakt radi, iné sa mu vyhýbajú alebo potrebujú viac času, kým si ho začnú užívať. Aby sme nevyvolali stres alebo náhodnú obrannú reakciu, je dôležité vedieť, ako k psovi pristupovať citlivo a s rešpektom.
Chceš sa v komunikácii so psom zlepšiť? Pomôže aj video
Ak sa chceš naučiť lepšie vnímať reč tela psov a pochopiť, kedy je pes v pohode a kedy mu je kontakt nepríjemný, môže ti pomôcť aj toto video z YouTube kanála Dog Talks:
Nepreháňajte to s rýchlosťou
Najčastejšou chybou je unáhlený prístup. Keď ide o cudzieho psa, prvým krokom je vždy opýtať sa majiteľa, či je pes vhodný na kontakt. Nie každý pes je spoločenský a mnohé zvieratá majú svoje limity z rôznych dôvodov — môžu byť v tréningu, mať zlú skúsenosť alebo jednoducho nemusia mať náladu.
Ešte dôležitejšie je však „spýtať sa psa“. Urobíte to tak, že k nemu natiahnete ruku pomaly a necháte ho zareagovať. Pes, ktorý o kontakt stojí, si ruku príde ovoňať alebo sa prirodzene nakloní dopredu. Ak ustúpi, odvráti hlavu alebo zostane stuhnutý, znamená to, že v tej chvíli dotyk nechce. Toto správanie je úplne normálne a treba ho rešpektovať.
Ktoré miesta sú väčšinou príjemné a ktorým sa radšej vyhnúť
Každý pes je iný, ale všeobecne sa dá povedať:
Zvyčajne príjemné oblasti:
- boky
- hruď
- spodná časť krku
- chrbát
Tieto miesta sú pre psa prirodzenejšie a väčšina psov tu dotyk toleruje alebo si ho dokonca užíva. Pohyby by mali byť plynulé a jemné.
Miesta, ktoré môžu psovi prekážať:
- čumák
- vrch hlavy
- labky
- chvost
Tieto zóny nie sú pre všetky psy „zakázané“, ale sú citlivejšie. Niektorým psom dotyk na hlave neprekáža, iné ho môžu vnímať ako nepríjemný alebo zastrašujúci, najmä ak ruka prichádza zhora. Preto je bezpečnejšie začať hladkanie na neutrálnejších miestach a sledovať reakciu psa.
Objímanie pre psa neznamená lásku
Ľudia majú objatie spojené s nehou a pocitom bezpečia. U psov je to často presne naopak. Psy nemajú radi situácie, v ktorých ich niekto obmedzí v pohybe. Silné objatie im môže pripadať ako pasca a vyvolať napätie. Nie je to nevďačnosť — pes sa jednoducho cíti bezpečne vtedy, keď má voľný únikový priestor.
Niektoré psy objatie tolerujú od svojho majiteľa, najmä ak sú naň zvyknuté odmalička. Pre cudziu osobu či nečakaný moment však objatie môže predstavovať stres.
Sledujte signály psieho tela
Ak chceme psa hladkať správne, najdôležitejšie je čítať jeho reč tela. Psy komunikujú veľmi jasne, ak človek vie, čo si všímať. Nepríjemné pocity môže naznačovať:
- zívanie mimo kontextu
- odvracanie hlavy
- olizovanie pier
- stuhnutie svalov
- stiahnuté uši
- pomalé cúvanie
- rýchle dýchanie alebo zadržanie dychu
Ak pes vykazuje niektorý z týchto znakov, kontakt by sa mal okamžite zmierniť alebo ukončiť.
Pokojné prostredie je základ
Psy veľmi citlivo reagujú na zvuky a celkovú atmosféru. Hladenie by malo prebiehať v pokojnej situácii. Hlasné výkriky, prudké pohyby alebo chaotické prostredie psa mätú a môžu spôsobiť, že si dotyk nespojí s niečím príjemným.
Rovnako je dôležité psa nikdy neprebúdzať rukou. Ak spí, jeho reflexy môžu byť rýchle a inštinktívne. Radšej ho oslovte mäkkým hlasom alebo nenápadným zvukom.
Každý pes je osobnosť
Psy majú svoje povahy rovnako ako ľudia. Niektorí sú nadšení extroverti, ktorí sa tešia z každého dotyku, iní sú opatrnejší alebo majú radi len jemný fyzický kontakt. Čím viac svojho psa poznáme, tým ľahšie vieme odhadnúť, čo mu robí dobre.
Rešpektovanie individuality psa je najlepšou cestou k dôvere a hlbokému vzťahu.
