Niektorí ľudia jeseň milujú, iní by ju najradšej prespali. No jedno jej uprieť nemožno – je to najpestrejšie obdobie roka. Stromy sa pred zimou obliekajú do odtieňov, ktoré by im mohla závidieť aj maliarska paleta – od sýtej žltej cez ohnivú oranžovú až po hlbokú karmínovú červeň. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, prečo sa to deje? Prečo sa listy nefarbia, ale „odfarbujú“?
Stromy sa na zimu neobliekajú, ale vyzliekajú
Zatiaľ čo ľudia na jeseň siahajú po svetroch a kabátoch, stromy robia presný opak – zhadzujú všetko, čo nepotrebujú. V oblastiach so striedaním ročných období, ako je aj Slovensko, sa musia rastliny prispôsobiť chladnej zime a kratším dňom.
Keď teploty klesajú a slnečné lúče slabnú, stromy sa začnú pripravovať na obdobie pokoja – botanici ho nazývajú dormancia.
V zime by listy stromom len škodili, pretože cez ne uniká voda,“ vysvetľuje kurátor drevín. Strom preto zastaví fotosyntézu, vytvorí na stopke listu špeciálnu bariéru a list jednoducho pustí.
Voda, ktorú listy obsahovali, sa presunie do kmeňa a koreňov, kde ju rastlina starostlivo uskladní. A tak, ako my zaspávame pod dekou, strom sa ponorí do svojho zimného spánku.
Listy sa v skutočnosti nefarbia – ony len strácajú zelenú
Najvýraznejším signálom prichádzajúcej jesene je práve zmena farby listov. Prvé zmeny zvyčajne spozorujeme na brezách – ich listy žltnú často už v auguste. S nástupom septembra sa pridávajú javory, buky, čerešne či jarabiny, až sa celá krajina premení na pestrú mozaiku.
Za tento vizuálny zázrak môžu rastlinné pigmenty. Počas roka dominoval v listoch chlorofyl – látka, ktorá im dávala zelenú farbu a umožňovala fotosyntézu.
Keď sa však na jeseň chlorofyl začne rozkladať, na povrch vystúpia karotenoidy – pigmenty, ktoré v listoch boli po celý čas, len ich zelený chlorofyl prekrýval.
Práve preto odborníci hovoria, že listy sa nefarbia, ale „odzelenejú“.
A čo červené a vínové odtiene? Tie sú výsledkom antokyánov, ktoré sa v listoch začínajú tvoriť až na jeseň. Ich intenzita závisí od druhu stromu, množstva slnečného svetla a teploty vzduchu.
Keď jeseň žiari ako z pohľadnice – farebná Ázia a Amerika
Ak sa vám zdajú niektoré ázijské alebo americké jesenné fotografie až „príliš krásne, aby boli pravdivé“, nie je to len dojem. Tamojšia krajina je v jeseni skutočne žiarivejšia.
V Ázii aj Severnej Amerike sú druhy stromov, ktoré majú v listoch tzv. reflexné pigmenty – tie odrážajú svetlo a farby tak pôsobia oveľa intenzívnejšie.
Typickým príkladom sú japonské javory, ktoré hrajú všetkými odtieňmi červenej a oranžovej. Aj preto majú ázijské maľby či fotografie z parkov tak neskutočne sýte farby – jednoducho odzrkadľujú realitu.
V Japonsku je práca s farbami dokonca súčasťou kultúry záhradníctva. V tamojších záhradách sa vysádzajú stromy tak, aby v každom období roka vytvárali harmonickú paletu farieb.
Naopak, v strednej Európe sa podľa odborníkov na farby v krajinnom dizajne často zabúda – kedysi tomu však bolo inak. V 19. storočí sa estetika jesenných odtieňov považovala za dôležitú súčasť záhradnej architektúry.
Stromy, ktoré sa listov nikdy celkom nezbavia
Nie všetky listnaté stromy sa v zime úplne „vyzlečú“. Niektoré majú vlastnú stratégiu prežitia. Napríklad brečtan si svoje listy ponecháva – je to totiž popínavá rastlina.
Vtačí zob sa prispôsobuje počasiu: keď je zima mierna, listy si nechá, ak však prituhne, bez problémov ich pustí.
Bambusy svoje listy nezahadzujú, len ich zrolujú, aby obmedzili odparovanie vody.
A potom sú tu hraby a duby – ich listy síce zoschnú, ale zostanú na vetvách až do jari. Spadnú až vtedy, keď začnú rásť nové.
Z evolučného hľadiska – listnaté stromy sú moderné
Z pohľadu vývoja prírody sú listnaté stromy mladšími „súrodencami“ ihličnanov. Keď sa rozšírili z tropických oblastí na sever, museli sa prispôsobiť mrazom. A vyriešili to šikovne – zhadzovaním listov.
Kmeň a vetvy sú odolnejšie, no listy majú veľkú plochu, cez ktorú sa voda rýchlo odparuje.
„Mráz vysušuje. Ak by stromy v zime listy nestratili, jednoducho by uschli,“ vysvetľuje odborník. Preto ani rastliny, ktoré v zime „zmrzli“, nezahynú vždy od mrazu, ale často od nedostatku vody.
Záhradkári by preto počas silných mrazov nemali stromy zalievať – až keď sa oteplí, môžu im dopriať trochu vlahy.
Vedeli ste, že…
- Intenzita jesenných farieb závisí od počasia? Ak je veľa slnka a teploty sú mierne, farby sú oveľa výraznejšie.
- Najväčšie listy v pražskej botanickej záhrade má magnólia veľkolistá – v Severnej Amerike môžu dorásť až do dĺžky jedného metra!
- Niektoré listy dokážu meniť tvar. Napríklad u mäsožravých rastlín sa menia na pasce.
- Tŕne na kaktusoch sú vlastne listy. Ešte dávno sa prispôsobili tak, aby obmedzili stratu vody.
- Existuje aj strom „gumojaseň“, ktorého listy obsahujú látku podobnú gume – kedysi sa používala pri výrobe káblov.
- Niektoré listy sú dokonca jedlé. Mladé brezové listy možno pridať do šalátov či vysušiť na čaj.
- Tvrdé dreviny majú farebnejšie listy. Preto sú buky, duby či javory na jeseň také pôsobivé.
Najlepšia klimatizácia planéty
Listnaté stromy sú nielen krásne, ale aj neoceniteľné pre klímu. Počas leta zatieňujú krajinu, ochladzujú ovzdušie a regulujú vlhkosť. Stačí vojsť do lesa počas horúceho dňa – okamžite pocítite rozdiel.
Aj preto by mali byť stromy neoddeliteľnou súčasťou mestského plánovania. Žiadna klimatizácia sveta nedokáže to, čo dokáže obyčajný strom – a úplne zadarmo.
Život listov po opadaní
Listy sú užitočné aj po tom, čo opadnú. V prírode sa menia na humus, teda najúrodnejšiu zložku pôdy. Najlepšiu kvalitu má bukové lístie, ktoré pomáha vytvárať tzv. listovku – kompost z listov, obľúbený medzi záhradkármi.
Ak necháte lístie prirodzene rozložiť, po dvoch rokoch z neho vznikne dokonalý substrát, ktorý dokáže nahradiť aj rašelinu.
Farebný prehľad jesenných pigmentov
- Žltá: typická pre brezy, topole, či javor horský. Za farbu môže pigment xantofyl, prítomný aj vo vaječných žĺtkoch a banánoch.
- Oranžová: javory mliečne a duby získavajú odtieň vďaka karoténu, ktorý chráni listy pred slnkom.
- Červená: čerešne, jarabiny či plamenné brečtany sa sfarbujú vďaka antokyánom, ktoré sa nachádzajú aj v ružiach, vlčích makoch či čučoriedkach.
- Hnedá: typická pre buky a pagaštany – výsledok kombinácie trieslovín a karotenoidov.
Žiariace listy ako zvýrazňovače
Niektoré druhy stromov, ako ginko dvojlaločné či ambroň západná, majú v listoch špeciálne látky, ktoré fungujú ako optické rozjasňovače – podobne ako farbivá vo zvýrazňovačoch.
Vďaka nim pôsobí jesenná krajina v Ázii a Amerike tak žiarivo, že sa zdá, akoby svietila sama od seba.
Jeseň je pripomienkou, že aj zánik môže byť krásny. Stromy sa nelúčia s listami preto, že by umierali – robia to preto, aby prežili. A práve v tom je čaro tohto obdobia.
Tak nabudúce, keď sa prejdete alejou zafarbenou do zlatista, spomeňte si: listy sa vlastne nefarbia do jesenných odtieňov, len pomaly strácajú svoju zelenú.
