Pre výrobcov pracích prostriedkov nastávajú horšie časy, pre prírodu zrejme lepšie. Vo svete totiž rýchlo pribúdajú ľudia, ktorí výrazne obmedzili frekvenciu prania svojho oblečenia. Niektorí dokonca prestali prať úplne. Medzi nich sa radí aj známa britská módna návrhárka Stella McCartney, ktorá sa paradoxne považuje za veľmi čistotnú osobu.
Tento prístup podporuje aj hnutie No Wash Club („Klub neprania“), ktoré na svojej stránke odporúča prať džínsy najskôr po pol roku pravidelného nosenia. Práčku tu otvorene označujú za nepriateľa životného prostredia. Za stránkou stojí značka Hiut Denim, ktorá vyrába ekologické džínsy z organickej bavlny, ale nejde len o marketingovú stratégiu. Apel reflektuje omnoho širší trend, ktorý podporujú aj ďalšie firmy po celom svete – všetky totiž zistili, že šetrnosť k oblečeniu sa predáva a rezonuje s mladými spotrebiteľmi.
Ako správne prať uteráky, aby boli svieže a hygienické, si môžete pozrieť v tomto krátkom videu:
Video: Na akej teplote prať uteráky?
Šéf Levi’s svoje džínsy nepral desať rokov
Zástancom tejto filozofie je aj šéf ikonickej značky Levi’s. V rozhovore pre CNN sa priznal, že svoje legendárne džínsy Levi’s 501 za celých desať rokov nikdy nehodil do práčky. Vyvrátil však populárny trik, keď ľudia dávajú džínsy do mrazničky. To je podľa neho len obyčajný nezmysel. Avšak prezieravo nespomenul, ako často svoje legendárne nohavice skutočne nosí – predsa len manažér jeho úrovne asi väčšinu času trávi v obleku.
Mladí ekológovia ako hlavní propagátori
Pranie len v prípade absolútnej nevyhnutnosti sa stalo obľúbeným postojom najmä mladšej generácie, ktorá čoraz intenzívnejšie vníma svoju zodpovednosť voči životnému prostrediu. Dôkazom je napríklad známa súťaž Indigo Invitational, v ktorej účastníci súťažia o najkrajšie prirodzené vyšúchanie svojich džínsov. Hlavné pravidlo znie jasne: nové džínsy sa nesmú prať minimálne jeden celý rok. Okrem ekologického aspektu sa súťaž snaží docieliť aj estetický efekt – prirodzený „fading“, teda unikátne vyblednutie džínsov, ktoré sa nedá napodobniť chemickými procesmi.
Do posledného, štvrtého ročníka súťaže sa zapojilo vyše 1500 účastníkov. Hodnotilo sa napríklad aj to, ako prirodzene vznikli rôzne farebné prechody a línie na textílii. Víťazov bolo viacero, podľa geografických oblastí, pričom porota ocenila autentickosť a nefalšovaný vzhľad opotrebovania.
Zbytočné pranie ničí oblečenie aj zdravie
Hlavným argumentom proti častému praniu je poškodzovanie oblečenia. Podľa no-washerov sa bielizeň v práčke deformuje, zmenšuje a vybledne, pričom dochádza k uvoľňovaniu mikrovlákien, ktoré znečisťujú životné prostredie. Mikroplasty sa potom dostávajú do riek, morí a napokon aj do ľudského organizmu cez ryby a iné potraviny.
S týmto súhlasí aj Stella McCartney, ktorá priznáva: „Pranie riešim výlučne intuitívne. Kým oblečenie nevysiela jasný signál, že už potrebuje práčku, nechávam ho tak. Nevidím dôvod, prečo by som mala každý večer hádzať podprsenku do koša na bielizeň len preto, že som ju celý deň nosila.“
Podobný názor zdieľa aj módna dizajnérka, ktorá podprsenky perie výrazne menej než spodnú bielizeň. Podľa nej stačí svetre vyprať pokojne aj len dvakrát ročne.
Textilný expert z britskej Univerzity v Leeds, dokonca označuje pranie za jeden z najničivejších úkonov, ktorým možno oblečenie vystaviť. Ak už musíte prať, odporúča prať pri nízkych teplotách, prípadne úplne bez pracieho prášku, len vlažnou vodou.
Od denného prania k zdravému rozumu
Internet je plný príbehov ľudí, ktorí vyrastali v domácnostiach, kde sa bielizeň prala denne, dokonca po jednom použití. Američankarozpráva, ako ju stará mama naučila znovu si obliecť pyžamo niekoľko nocí za sebou bez akéhokoľvek problému. Dnes už perie iba vtedy, keď je to skutočne nevyhnutné, pričom ako hlavný indikátor používa čuch.
Odvetranie, slnko, ocot, vodka…
Ak už oblečenie zapácha, ani vtedy nemusí nutne ísť do práčky. No-washeri radia oblečenie jednoducho zavesiť von na vzduch, prípadne na priame slnko, ktoré UV žiarením zabije baktérie spôsobujúce zápach.
Trochu bizarnejšie metódy zahŕňajú striekanie octom či vodkou na oblasti, ktoré sú najviac vystavené potu. Účinným spôsobom je aj ponechanie oblečenia v kúpeľni počas sprchovania, kde para prirodzene odstráni pachy a mierne nečistoty.
Návrat k prírode a tradičným metódam
Niektorí ekonadšenci perú ručne vlažnou vodou a používajú pritom mydlové orechy, paradoxne však často dovážané z Indie. Slovenskou alternatívou by mohla byť mydlica lekárska, ktorá obsahuje prirodzené saponíny a v minulosti sa využívala bežne – napríklad ako prírodný šampón alebo prostriedok na zvýšenie peny v pive.
Pravidlo piatich kúskov a slow fashion
Moderným spôsobom boja proti nadmernému nakupovaniu je aj hnutie „Rule of Five“ (Pravidlo piatich), ktoré umožňuje kúpiť si iba päť kúskov oblečenia ročne. Tento prístup smeruje k vedomejšiemu výberu kvalitných a trvácnych kúskov, ktoré vydržia aj niekoľko rokov či dokonca desaťročí.
V USA dokonca pripravujú legislatívu, ktorá prenesie zodpovednosť za životný cyklus odevov priamo na predajcov. Tí budú musieť zabezpečiť záručné opravy, úpravy a ekologickú recykláciu svojich výrobkov.
Zdá sa teda, že eko-trend menej častého prania je len jednou časťou omnoho širšej revolúcie v prístupe k móde a životnému prostrediu, ktorá naberá na sile.
