Myšlienka, že by sa mamut či legendárny vták dodo mohli znova objaviť na Zemi, ešte donedávna patrila výhradne do sveta fantázie. V posledných rokoch sa však zo sci-fi stala téma, ktorú riešia biotechnologické firmy, investori aj výskumné tímy. Hoci nejde o skutočné oživenie vyhynutých druhov v pravom zmysle slova, vedecký pokrok je dnes taký výrazný, že diskusia už nie je čisto hypotetická.
Video, ktoré vzbudilo pozornosť
V súvislosti s projektom sa často uvádza aj video z YouTube, ktoré predstavuje víziu spoločnosti Colossal Biosciences a ilustruje jej plány.
Vedci nechcú priviesť späť pôvodný mamut: cieľom je geneticky upravený „náhradník“
Dôležité je pochopiť, že pri druhoch, ktoré vyhynuli pred tisíckami rokov, nie je možné vytvoriť vernú genetickú kópiu. DNA mamutov či doda je neúplná a fragmentovaná. Zachovala sa len časť genómu – podobne ako keby z knihy zostali len roztrhané strany.
Preto vedci nepracujú na oživení pôvodného druhu, ale na vytvorení nového organizmu, ktorý bude niesť niektoré charakteristické znaky vyhynutého živočícha. Takéto zviera by mohlo napodobniť ekologickú úlohu pôvodného druhu, no nebude jeho genetickou replikou.
Ako to funguje? Nie klonovanie, ale úprava DNA žijúcich príbuzných
Klonovanie je použiteľné len pri nedávno vyhynutých živočíchoch, ktorých DNA je stále zachovaná v plnej podobe. Pri mamutoch či dodovi je jedinou cestou genetická editácia.
Postup je nasledovný:
- Identifikuje sa najbližší žijúci príbuzný.
- mamut → slon indický
- dodo → holub nikobarský
- tasmánsky tiger → numbat (malý vačnatec)
- Do DNA tohto príbuzného sa vložia úpravy, ktoré napodobňujú črty vyhynutého druhu (napr. hrubšia srsť, vrstva tuku, adaptácia na chlad).
Najväčším hráčom v oblasti je biotechnologická firma Colossal Biosciences, ktorá získala financie v hodnote stoviek miliónov dolárov. Podarilo sa jej vytvoriť kmeňové bunky slona indického a vykonať desiatky genetických úprav u vtákov či vačnatcov. Je však dôležité dodať, že zatiaľ sa nevytvoril žiadny životaschopný hybrid pripomínajúci vyhynutý druh. Výsledky sú stále v experimentálnej fáze a neboli potvrdené nezávislou vedeckou komunitou.
Aký prínos by mali „mamuto-slony“ pre planétu?
Často sa spomína ekologický argument, že novodobé mamuty by mohli pomôcť spomaľovať úbytok permafrostu. Teória tvrdí, že veľké bylinožravce by:
- udupávali sneh
- umožnili pôde viac premŕzať
- mohli mierne znížiť uvoľňovanie uhlíka
Táto hypotéza má logický základ, no väčšina vedcov zdôrazňuje, že ide skôr o zaujímavú myšlienku než reálne riešenie klimatickej krízy. Aby sa prejavil citeľný efekt, bolo by potrebné obrovské množstvo zvierat, ktorých vytvorenie je dnes nepredstaviteľné.
Etické otázky: čo to bude znamenať pre živé zvieratá?
Každý takýto výskum si vyžaduje experimenty na súčasných druhoch – najmä na sloniciach, ktoré by slúžili ako náhradné matky. S tým sú spojené zásadné problémy:
- nevieme, či by embryo prežilo
- nevieme, ako by prebiehalo jeho tehotenstvo
- nevieme, či by sa mláďa dokázalo adaptovať na dnešný svet
- prvé jedince by boli sociálne izolované, bez vlastného druhu
V minulosti už jeden taký experiment zlyhal – naklonovaný pyrenejský kozorožec prežil len niekoľko minút, čo slúži ako varovanie, že séria úspechov ešte neznamená životaschopný výsledok.
Aj napriek nejasnostiam má výskum veľký význam
Mnohí odborníci uznávajú, že technológie používané v „de-extinkcii“ majú okamžitý prínos pre ochranu existujúcich druhov. Genetické úpravy a práca s kmeňovými bunkami:
- pomáhajú zvyšovať genetickú rozmanitosť ohrozených populácií
- umožňujú lepšie pochopiť vývoj embryí
- môžu zabrániť vyhynutiu malých populácií
Výsledkom môže byť, že snaha o „oživenie“ mamuta v skutočnosti povedie k záchrane druhov, ktoré by sme inak stratili.
Záver: nie oživenie mamuta, ale cesta k novej ére biológie
Hoci médiá často hovoria o návrate mamutov, realita je oveľa komplexnejšia. Skutočný mamut sa na svetlo sveta už nevráti – aspoň nie s poznatkami, ktoré máme dnes. Je však možné, že v najbližších desaťročiach vzniknú organizmy, ktoré sa mamutom budú podobať a dokážu zastávať podobnú ekologickú úlohu.
Najväčším prínosom celého výskumu preto nemusí byť nový „mamut“, ale pokrok v genetike, ktorý pomôže ochrániť svet, ktorý ešte stále máme.
