Obloha nad Chorvátskom pred pár dňami ponúkla pohľad, ktorý mnohých fascinoval, no zároveň aj vydesil. V oblasti pohoria Gorski kotar a nad hlavným mestom Záhrebom sa objavil zvláštny oblačný útvar pripomínajúci rozbúrené more obrátené hore nohami. Sociálne siete sa okamžite zaplnili fotografiami a videami tohto nezvyčajného javu. Mnohí v tom videli krásu prírody, iní sa neubránili pocitu, že ide o predzvesť niečoho zlého.
Podivné vlny na nebi: Čo sa to vlastne objavilo?
Úkaz, ktorý vyvolal toľko pozornosti, nesie názov Undulatus asperatus, dnes oficiálne známy ako asperitas. Tento typ oblakov pôsobí na prvý pohľad ako niečo z iného sveta – akoby bol výsledkom počítačovej animácie alebo surrealistickej maľby. Ide však o reálny meteorologický jav, ktorý má svoje vedecké opodstatnenie.
Asperitas sa vyznačuje silne zvlneným vzhľadom na spodnej strane oblačnosti. Mraky vytvárajú chaotické vlny, ktoré pripomínajú more počas búrky. A hoci pôsobia dramaticky, len málokedy prinášajú dážď či búrku. Zvyčajne sa objavia krátko po prechode búrkového systému, keď je atmosféra ešte stále vlhká a turbulentná.
Video tohto výnimočného javu si môžete pozrieť tu:
https://www.youtube.com/watch?v=5Hy818vVODY&t=
Záhada vysvetlená vedou: Ako vznikajú asperitas?
Vznik týchto nezvyčajných mrakov ovplyvňuje kombinácia niekoľkých meteorologických faktorov – predovšetkým vlhký vzduch, turbulence vo vyšších vrstvách atmosféry, premenlivý vietor a zvyšky predošlých oblačných systémov. Keď sa tieto prvky skombinujú, spodná časť oblakov sa začne vlniť a deformovať, čím vznikne vzhľad podobný rozbúrenému oceánu na oblohe.
Aj keď sa niektorým môžu zdať tieto oblaky hrozivé, odborníci ubezpečujú, že nejde o nič nebezpečné ani výnimočne zriedkavé. Asperitas je síce raritný, ale dobre popísaný a pochopený jav.
Zo strachu uznaný ako nový typ oblaku
Zaujímavosťou je, že asperitas ako samostatný typ oblakov získal oficiálne uznanie len pomerne nedávno. Za jeho zaradenie do medzinárodnej klasifikácie sa zaslúžil meteorologický nadšenec Gavin Pretor-Pinney, zakladateľ organizácie Cloud Appreciation Society. Práve on už v roku 2009 upozornil odbornú verejnosť, že ide o výnimočný jav, ktorý si zaslúži vlastnú kategóriu. Vďaka jeho iniciatíve bol v roku 2017 asperitas oficiálne pridaný do Medzinárodného atlasu oblakov, ktorý spravuje Svetová meteorologická organizácia (WMO).
Kde sa asperitas objavuje najčastejšie?
Aj keď sa tento úkaz môže vyskytnúť kdekoľvek na svete, najčastejšie ho pozorujú v Spojených štátoch amerických, najmä na rozsiahlych rovinách v centrálnej časti krajiny známych ako Great Plains. Objavuje sa zväčša v ranných hodinách, po ústupe silných búrkových systémov.
V Európe ide o pomerne vzácny jav, no v posledných rokoch sa jeho výskyt zvyšuje aj v krajinách ako Veľká Británia, Francúzsko, Poľsko a najnovšie aj Chorvátsko. Práve preto vzbudil tento výjav nad Balkánom taký rozruch.
Namiesto paniky radšej obdiv
Hoci sa po internete šírili komentáre ako „apokalyptické nebo“, „nebeská tsunami“ či dokonca „znamenie konca sveta“, realita je oveľa menej dramatická. Nejde o nič viac než o fascinujúci prírodný jav, ktorý opäť ukázal, aké prekvapujúce formy dokáže príroda vytvoriť – bez akéhokoľvek zásahu človeka.
Nie je to žiadny tajný signál či hrozba, ale dôkaz toho, aká rozmanitá, tajomná a zároveň krásna dokáže byť atmosféra nad našimi hlavami. Scéna nad Chorvátskom sa tak zaradila medzi nezabudnuteľné momenty, ktoré nám pripomínajú, že aj v dnešnom svete plnom technológií vie príroda prekvapiť a očariť ako máloktoré divadlo.
