Určite ste si to už niekedy všimli – váš štvornohý kamarát k vám pribehne, uprene na vás pozrie a položí vám labku na nohu alebo koleno. Mnohí majitelia automaticky predpokladajú, že pes chce pohladiť alebo získať maškrtu. V skutočnosti však psy prostredníctvom „labkovania“ komunikujú rôzne potreby či emócie, ktoré by sme sa mali naučiť rozpoznať. Nasledujúce riadky vás oboznámia s najčastejšími dôvodmi, prečo pes siaha k tomuto gestu, a zároveň ponúknu niekoľko tipov, ako naň správne reagovať.
Základná motivácia: Nenaplnené želanie alebo túžba
Psy často dávajú labku v situáciách, keď sa snažia niečo získať. Môže ísť o pohladenie, pozornosť, hru, prechádzku či dokonca skromnú prosbu o kúsok jedla. Bežný príklad: váš chlpáč je plný energie, rád by sa hral, ale vy ste práve zaneprázdnení prácou. Psík príde k vám, oprie si hlavu o vaše koleno a zdvihne labku, akoby vám chcel povedať: „Venuj sa mi, prosím.“ Aj keď mu možno zo zvyku poviete „Nie“ či „Nesmieš“ a snažíte sa ho odsunúť, často sa nakoniec predsa len postavíte a na chvíľu sa mu venujete. Pes si tak spojí pokladanie labky s úspechom, vďaka ktorému dosiahol, čo chcel – trošku vašej pozornosti.
Tip: Buďte o krok napred. Skúste psa pozorovať ešte skôr, než začne aktívne „labkovať“. Keď vidíte, že už dlhší čas nepokojne chodí okolo vás a nosí hračku, môže to byť signál, že túži po hre alebo prechádzke. Ak na to zareagujete včas, pes nebude musieť „vyžobrať“ pozornosť gestom labky.
Pohľad z hľadiska výcviku
Dôležitou súčasťou výchovy je všímavosť voči jemnejším signálom, ktorými pes naznačuje svoje potreby. Pokiaľ sa vám darí rozoznať tieto náznaky, viete psa nasmerovať tak, aby nepoužíval labku ako jediný prostriedok komunikácie. Ak však svojmu miláčikovi vždy ustúpite, keď sa na vás „zavesí“ labkou, môže si vytvoriť návyk žobrať aj v situáciách, kde by stačilo pokojné privolanie alebo iný povel.
Podľa Dr. Mary Burch, Ph.D., uznávanej odborníčky na správanie zvierat, „položenie labky na človeka“ všeobecne signalizuje druh komunikácie. Treba mať však na pamäti, že nemá vždy rovnaký význam – dôvodov môže byť celý rad. Samozrejme, platí to len vtedy, keď psa práve neučíte povel „daj labku“, kde ide o plánované cvičenie.
Keď si pes pýta maškrtu (alebo dokonca obed)
Mnohí majitelia si všimli, že psy rady využívajú labku aj na to, aby sa dostali k chutnému sústu. Ak pes za každé položenie labky dostane niečo dobré, rýchlo si zvykne, že toto gesto prináša odmenu v podobe jedla. Z psieho pohľadu je maškrta známkou priazne: jedlo predstavuje cennú odmenu, vďaka ktorej pes vníma, že mu venujete pozornosť.
Ak si však chlpáč týmto spôsobom príliš často „vydupáva“ kúsok z vášho taniera, môžete si nenápadne vypestovať problém. Pes sa môže stať otravnejším, bude pokladať labku intenzívnejšie či dokonca škrabkať po nohách, len aby získal ďalšie sústo. Na mieste je teda určitá opatrnosť – jedlo je silnou motiváciou a môžete ho využiť vo výcviku, no súčasne by ste mali psa učiť jasným hraniciam.
Prebytok energie a túžba behať
Energické šteniatka, no často aj dospelé psy, si vedia vypýtať pohyb vonku alebo hru. Najmä mladý pes, ktorý potrebuje veľa aktivity, môže prejavovať nepokoj opakovaným štekaním, pobehovaním s hračkou, nervóznym vrtkm chvosta či dokonca jemným kňučaním pri dverách. Ak nereagujete, pridá ďalší krok – položí vám labku na nohu, pozerá sa vám do očí a svojím spôsobom hovorí: „Už ma konečne vezmi von!“
Psy sú od prírody aktívne tvory. Nedostatok pohybu ich môže stresovať, čo sa prejaví tým, že budú neustále „vyrušovať“ a dožadovať sa spoločnej aktivity. Všímajte si teda, kedy váš pes zreteľne pýta prechádzku alebo čas na hru a snažte sa mu ho dopriať, kým sa z potreby nestane až zlozvyk.
Úzkosť alebo strach
Nie je výnimkou, že pes položí labku na majiteľa aj v momente, keď sa cíti ohrozený alebo vystrašený. Napríklad ak sa vonku rozprší a začnú burácať hromy, niektorí psy sú z nich nervózni alebo majú panický strach. Podobná situácia môže nastať, keď balíte kufre a odchádzate z domu, čo psovi pripomína odlúčenie. Keď k vám pribehol a položil labku, môže to byť signál: „Obávam sa, potrebujem tvoju oporu.“
Všímajte si aj iné príznaky strachu – stiahnutý chvost, zrýchlené dýchanie alebo nepokojné chodenie sem a tam. V takýchto chvíľach psovi veľmi pomáha, keď sa k nemu prihovárate pokojným hlasom, pohladíte ho a ukážete mu, že ste pri ňom. Tým mu poskytnete pocit istoty, ktorý práve potrebuje.
Utešujúce gesto voči majiteľovi
Netreba zabúdať na úžasnú empatiu, ktorú pes voči svojmu majiteľovi dokáže prejaviť. Psy vedia vycítiť, keď sa cítite smutne, ste v strese alebo prežívate sklamanie. V takom prípade položenie labky môže znamenať aj formu útechy: „Viem, že nie si v pohode, som tu pre teba.“ Pre mnohých majiteľov je práve toto gesto mimoriadne dojímavé a prispieva k prehĺbeniu puta, ktoré so svojím psom majú.
Príklad z praxe a video doplnok
Praktickú ukážku, ako môže pes využívať labku v rozličných situáciách, nájdete aj v rôznych videách na internete. Napríklad toto video:
ponúka zaujímavý pohľad na neverbálne signály, ktoré pes dokáže vysielať. Je fascinujúce sledovať, koľko rozdielnych situácií dokáže naše chlpaté zvieratko využiť na to, aby si vypýtalo pozornosť či podporu.
Kľúč k nerozlučnému priateľstvu
Naučiť sa vnímať psie gestá a rozumieť im je jednou z najdôležitejších ciest k harmonickému vzťahu so štvornohým kamarátom. Keď si osvojíte schopnosť „čítať“ jeho signály, dokážete mu poskytnúť to, čo práve potrebuje – či už ide o pohladenie, hru, rýchlu prechádzku alebo upokojujúce slová v ťažšom momente.
Ak vás pes často jemne pichne labkou, skúste sa vždy na chvíľku zastaviť a premyslieť si, čo vám tým vlastne hovorí. Je hladný? Nudí sa? Potrebuje sa vybehať? Alebo naopak prežíva strach a hľadá pri vás bezpečné útočisko? Postupne sa vďaka tomuto prístupu naučíte rozlišovať najrôznejšie nuansy v jeho správaní a vaša vzájomná dôvera sa bude len prehlbovať.
Napokon, psy sú takmer vždy nadšené, keď môžu tráviť čas po boku svojich ľudí. Pokladanie labky je iba jedným z mnohých spôsobov, ako vám ukážu, že ste pre nich dôležití a chcú byť súčasťou vašich každodenných chvíľ. Dôležité je naučiť sa túto jemnú komunikáciu prijímať a reagovať na ňu primeraným spôsobom.
Súhlasíte s tvrdením, že práve v schopnosti čítať psie signály sa skrýva jedno z najväčších tajomstiev kvalitného spolužitia medzi človekom a jeho verným štvornohým spoločníkom? Vyskúšajte byť k týmto neverbálnym prejavom vnímavejší a sami zistíte, že aj malé gesto ako pokladanie labky dokáže vo vašej vzájomnej komunikácii spraviť veľký rozdiel. Psy sú zvieratá s obrovským srdcom, a ak sa naučíme rozumieť ich reči, vrátia nám to oddanosťou a priateľstvom na celý život.
