Živé ploty sú na Slovensku veľmi populárne – a niet sa čomu čudovať. Nahrádzajú klasické oplotenie, pôsobia prirodzene a do záhrady prinášajú zeleň počas celého roka. Mnohí ľudia ich vysádzajú kvôli súkromiu, aby sa chránili pred zvedavými pohľadmi susedov alebo okoloidúcich. Okrem toho dokážu zachytiť prach, čiastočne stlmiť hluk a premeniť priestor na zelenú oázu pokoja.
Treba si však uvedomiť, že to, čo jeden človek vníma ako krásnu ozdobu záhrady, môže pre suseda znamenať nepríjemnosť. Príliš vysoký či zanedbaný živý plot vie narobiť viac starostí než radosti – a niekedy končia susedské nezhody až na obecnom úrade alebo dokonca na súde. Preto je dobré vedieť, aké pravidlá platia a čo vám hrozí, ak ich nedodržíte.
Čo hovorí zákon?
Právny rámec nájdeme v Občianskom zákonníku (zákon č. 40/1964 Zb.), ktorý stanovuje, že každý vlastník pozemku musí rešpektovať aj práva svojho suseda. Inými slovami – to, čo robíte na svojom dvore, nesmie nadmieru obťažovať ľudí žijúcich vedľa vás.
Medzi problematické situácie patrí napríklad:
- živý plot, ktorý vrhá priveľký tieň,
- prerastajúce korene poškodzujúce plot alebo trávnik,
- neporiadok spôsobený nadmerným opadaným lístím.
Ak majiteľ nereaguje na upozornenia, sused má právo obrátiť sa na obecný úrad alebo súd. A vtedy už môže ísť aj o finančnú sankciu.
Potrebujete na výsadbu povolenie?
Dobrou správou je, že samotný živý plot sa podľa zákona nepovažuje za stavbu. Vychádza to zo zákona o stavebnom poriadku (č. 50/1976 Zb.), takže vo väčšine prípadov nie je nutné žiadať stavebné povolenie.
Existujú však výnimky. Ak sa váš pozemok nachádza:
- v pamiatkovo chránenej zóne,
- pri cestách alebo iných verejných komunikáciách,
- v chránených prírodných územiach,
úrad si môže vyžiadať stanovisko od pamiatkarov, cestárov alebo orgánov ochrany prírody.
Aká výška a odstupy sú vhodné?
Slovenská legislatíva presné rozmery nestanovuje, no väčšina obcí vydáva vlastné všeobecne záväzné nariadenia. Základné odporúčania vyzerajú takto:
- kríky a ploty do 3 m – vysádzajte minimálne 1 až 1,5 metra od hranice pozemku,
- stromy a vyššie živé ploty nad 3 m – odporúčaný odstup je 2 až 3 metre.
Ak si nie ste istí, čo presne platí vo vašej obci, je najrozumnejšie navštíviť úrad a vyžiadať si informácie. Predídete tým zbytočným problémom a neskorším nepríjemnostiam.
Môže sused žiadať o zníženie alebo odstránenie plota?
Áno. Ak váš živý plot susedovi tieni záhradu alebo mu výrazne obmedzuje výhľad, má právo požadovať nápravu. V takýchto prípadoch je najlepšie riešiť situáciu hneď – ešte predtým, než sa problém dostane na úrad.
Ak jeho požiadavky budete ignorovať, môže podať oficiálnu sťažnosť. Obecní úradníci následne prídu na obhliadku, spíšu zápisnicu a podľa zistení môžu nariadiť zníženie, úpravu alebo aj úplné odstránenie živého plota.
Ako prebieha kontrola?
Kontrola sa spúšťa až po oficiálnej sťažnosti. Úradníci prídu, zdokumentujú situáciu, zhotovia fotografie a vypracujú správu. Ak sa potvrdí, že porušujete predpisy, dostanete lehotu na nápravu. V praxi sa úrady snažia najprv sprostredkovať dohodu medzi susedmi – pretože tá je vždy rýchlejšia, lacnejšia a menej stresujúca ako zdĺhavý spor.
Rozdiel oproti klasickému plotu
Na rozdiel od živého plota má klasické oplotenie iné pravidlá:
- plot do 2 metrov – povolenie väčšinou nepotrebujete,
- plot vyšší než 2 metre alebo plot v pamiatkovej zóne – musíte podať ohlásenie alebo požiadať o stavebné povolenie.
Konáre, lístie a plody
Občiansky zákonník rieši aj túto tému. Majiteľ je povinný orezávať konáre presahujúce na cudzí pozemok. Čo sa týka lístia alebo plodov, ktoré prirodzene spadnú cez hranicu, tie už patria susedovi. Vy ich zbierať nemusíte, no z hľadiska dobrých vzťahov je často lepšie ponúknuť pomoc.
Najčastejšie druhy živých plotov
Na slovenských záhradách sa vyskytujú najmä tieto druhy:
- Tuje (najmä smaragdové) – rastú rýchlo, sú husté a zelené celý rok, no vyžadujú pravidelný rez a môžu nadmerne tieniť.
- Hraby – tradičná voľba, krásne sa sfarbujú na jeseň, listy často ostávajú aj cez zimu, no bez rezu strácajú tvar.
- Vtáčí zob (Ligustrum) – nenáročný a rýchlorastúci, dobre sa tvaruje, ale v tuhých zimách môže namŕzať.
- Tis – elegantný, dlhoveký a vhodný na tvarovanie, rastie však pomaly a je jedovatý.
- Hlohyne, cezmíny a kvitnúce kry – dekoratívne, priťahujú vtáky a ponúkajú kvety aj plody, no majú často tŕne a vyžadujú viac starostlivosti.
Starostlivosť počas roka
Aby plot vyzeral upravene a nebol zdrojom konfliktov, potrebuje pravidelnú starostlivosť:
- Strihanie a tvarovanie – prvý rez na jar, letný rez v júni alebo júli, jesenný rez najmä pri tuji.
- Hnojenie – na jar hnojivo s dusíkom, v lete a na jeseň hnojivá s draslíkom a fosforom.
- Zalievanie – mladé porasty polievajte častejšie, staršie zvládnu viac, ale počas sucha im prospeje hlboká zálievka.
- Zimná ochrana – vždyzelené dreviny poriadne zalejte pred zimou, menšie kry môžete ochrániť sieťami pred ťažkým snehom, vtáčiemu zobu prospeje mulč.
Ako predísť sporom?
Najjednoduchšie riešenie je komunikácia. Ak chcete vysádzať nový živý plot, podeľte sa o svoj zámer so susedom. Dohodnite sa na druhu rastlín aj na ich plánovanej výške. Takto predídete zbytočným hádkam.
Predstavte si, že vysadíte smaragdové tuje, ktoré narastú na 3,5 metra. Ak tienia susedovi celú záhradu, obec vás môže prinútiť znížiť ich. A pritom by stačil rozhovor a dohoda ešte pred výsadbou.
Rada na záver
Živý plot má prinášať pokoj a krásu, nie spory a pokuty. Preto sa riaďte pravidlami, starajte sa o svoje rastliny a nezabúdajte na ohľaduplnosť voči susedom. Tak si zabezpečíte nielen peknú a zelenú záhradu, ale aj dobré susedské vzťahy.
Bonusový tip: Ak premýšľate, ktoré rastliny sa hodia na živý plot, pozrite si toto video s praktickými odporúčaniami:
