Určite ste už niekedy na svojom telefóne alebo v televízii sledovali predpoveď počasia a videli ste údaj, napríklad: „30 % šanca na dážď“. Väčšina ľudí automaticky predpokladá, že to znamená, že pravdepodobnosť, že práve oni zmoknú, je 30-percentná. Je to však naozaj tak? V skutočnosti meteorológovia používajú tieto čísla trochu inak, ako si bežný človek myslí.
Čo presne znamená údaj o pravdepodobnosti zrážok?
Ak meteorológ hovorí, že existuje určitá percentuálna pravdepodobnosť dažďa, znamená to niečo celkom iné, než že máte práve vy takúto pravdepodobnosť zmoknúť. V meteorologickom slovníku je táto pravdepodobnosť definovaná nasledovne: ak vidíte napríklad 30 %, znamená to, že na území, pre ktoré sa robí predpoveď, existuje 30-percentná pravdepodobnosť, že aspoň na jednom mieste z tejto oblasti dôjde k merateľným zrážkam.
Zrážky sa pritom považujú za merateľné už vtedy, keď spadne aspoň 0,254 mm dažďa (čo je veľmi malé množstvo – približne pár kvapiek).
Inak povedané: Neznamená to, že dažďová prehánka zasiahne 30 percent obyvateľov, ani že vy osobne máte práve 30-percentnú šancu zmoknúť. Znamená to, že na danom území môže, ale nemusí pršať, pričom pravdepodobnosť, že vôbec niekam spadne aspoň minimálne množstvo zrážok, je práve 30 percent.
Ako sa vlastne táto pravdepodobnosť vypočítava?
Meteorológovia používajú na výpočet tejto pravdepodobnosti pomerne jednoduchý vzorec, ktorý kombinuje dve hlavné veličiny:
istotu predpovede (ako veľmi je meteorológ presvedčený, že dážď naozaj príde) × plošný rozsah územia, kde očakáva dážď = výsledná pravdepodobnosť zrážok.
Vysvetlíme si to na príklade: ak je meteorológ na 60 % presvedčený, že v daný deň príde dážď, a zároveň predpokladá, že dažďom bude zasiahnutých asi 50 % predpovedanej oblasti, výsledok je 0,6 × 0,5 = 0,3, teda 30-percentná pravdepodobnosť.
Prečo predpoveď počasia nikdy nebude úplne presná?
Napriek tomu, že meteorológovia majú dnes k dispozícii veľmi pokročilé technológie – satelity, radary, meteorologické stanice a superpočítače –, stále nedokážu predpovedať počasie úplne presne.
Dôvod je jednoduchý: atmosféra je extrémne komplexný systém, ktorý sa dynamicky mení každú minútu. Meteorológovia dokážu s určitou mierou presnosti odhadnúť, že niekde v danej oblasti sa pravdepodobne vytvoria zrážky, ale nedokážu presne povedať, či sa to stane pred vaším domom, alebo napríklad o dve ulice ďalej. Predpovede sú tak vždy len pravdepodobnostné.
Prečo vznikajú „lokálne búrky“?
Veľmi často sa stretávame s pojmom „lokálne búrky“. Ide o situáciu, kedy napríklad v jednej časti mesta svieti slnko, zatiaľ čo inde silno prší. Takáto situácia nie je vôbec výnimočná, naopak, je úplne prirodzená a spôsobená špecifickými podmienkami – lokálnou vlhkosťou, teplotou vzduchu a rozložením terénu. Preto sa aj predpovede zrážok vydávajú pre väčšie oblasti, a nie pre konkrétne body.
Komplikovaný jazyk meteorológov
Meteorologická terminológia býva pre laickú verejnosť často zložitá a zavádzajúca. Meteorológovia preto sami uznávajú, že by sa ich jazyk mohol zjednodušiť, aby bol zrozumiteľnejší pre bežných ľudí. Práve percentá, ktoré uvádzajú, často vedú k nedorozumeniam a mýtom o presnosti či nepresnosti predpovedí počasia.
Záver: Je dobré byť pripravený na všetko
Žiadna predpoveď počasia, nech je akokoľvek profesionálna a detailná, nemôže byť nikdy stopercentne spoľahlivá. Počasie ostáva prírodným javom, ktorý je vo svojej podstate nepredvídateľný. Je preto vždy dobré byť pripravený na rôzne scenáre, či už ide o dažďovú prehánku, búrku alebo náhlu zmenu teploty.
Počasie nám tak pripomína, že napriek všetkým technologickým pokrokom existujú aspekty života, ktoré jednoducho nemôžeme úplne kontrolovať. A možno práve táto nepredvídateľnosť robí život zaujímavejším.
