Mnohí si predstavujú, že trávnik pod snehom jednoducho „spí“ a nič sa v ňom nedeje. Skutočnosť je však presne opačná. Zatiaľ čo sa zvonka kocháme zasneženou záhradou, pod bielou prikrývkou prebiehajú procesy, ktoré môžu na jar zanechať nepekné hnedé mapy a rozsiahle lysiny na pôvodne zdravom trávnom koberci.
Tento rok zima trávnikom vôbec nepraje. Striedanie oblevy a mrazov, mokrý sneh a vysoká vlhkosť vytvárajú podmienky, ktoré jedna z najzákernejších chorôb trávnikov priam miluje. Ide o snežnú pleseň (Fusarium nivale) – hubu, ktorá dokáže počas niekoľkých týždňov narobiť škody, aké sa potom celé mesiace naprávajú.
Prečo je vlastne sneh hrozbou?
Keď na trávniku leží hrubšia vrstva snehu dlhé týždne a teploty sa pohybujú okolo nuly, medzi snehovou pokrývkou a trávou vzniká vlhké, dusné prostredie s minimom kyslíka. A práve takúto kombináciu snežná pleseň potrebuje, aby sa mohla rýchlo rozrastať.
Riziko rastie najmä vtedy, ak:
- sneh taje len veľmi pomaly alebo opakovane namŕza
- na povrchu trávnika sa vytvorí tvrdá ľadová krusta
- trávnik bol na jeseň prehnojený dusíkom
- trávu ste pred zimou nepristrihli
- po trávniku sa chodí alebo sa naň naváža sneh z chodníkov
Najzradnejšie na celej situácii je, že pleseň môže rásť úplne skryto. Pod snehom nevidno žiadne varovné signály a skutočný rozsah škôd sa ukáže až na jar – keď už je na prevenciu dávno neskoro.
Čo môžete urobiť teraz, keď je trávnik zasypaný snehom?
Možnosti sú síce obmedzené, no zďaleka nie nulové. Aj počas zimy sa dá riziko výrazne minimalizovať.
1. Trávnik nezaťažujte
Vyhýbajte sa chodeniu po zasneženom trávniku a neskracujte si cez neho cestu. Udupaný sneh sa topí pomalšie, drží vlhkosť a trávu ešte viac dusí.
2. Nenavážajte na trávnik hromady snehu
Mnohí to robia automaticky pri odhrabávaní chodníkov, no práve tieto nahromadené kopy bývajú na jar „ohniskom“ snežnej plesne.
3. Pri ľadovej vrstve zasiahnuť
Ak sa vytvorí tvrdý povrch z ľadu, oplatí sa ho jemne narušiť hrabľami. Nejde o to, aby ste ho odstránili, len o to, aby sa k tráve dostalo trochu vzduchu.
4. Pomôžte vode odtiecť
Keď nastane odmäk, skontrolujte, či sa v nižších miestach netvoria kaluže. Ak voda nemá kam odtekať, problém s plesňou sa ešte zhorší.
Ako spoznáte, že prichádza problém?
Po tom, čo sneh zmizne, môžu sa objaviť prvé varovné príznaky:
- biely až sivastý plstnatý povlak
- miestami naružovelé alebo lososové zafarbenie mycélia
- hnedé odumreté kruhové škvrny
- väčšie koláče, v ktorých tráva úplne chýba
Vo vlhkom jarnom počasí sa pleseň šíri rýchlo. Ak zasiahnete včas, máte šancu zachrániť väčšiu časť trávnika.
Čo urobiť hneď na jar po roztopení snehu?
Prvé dni po odmäku sú rozhodujúce. Vtedy sa láme, či sa trávnik spamätá, alebo bude potrebné celé jaro opravovať napáchané škody.
1. Začnite dôkladným vyhrabaním
Odstráňte plsť, zvyšky starej trávy aj stopy plesne. Tak obmedzíte množstvo infekcie v trávniku.
2. Provzdušnenie je kľúč
Snežná pleseň neznáša kyslík. Stačí aj obyčajné prepichanie vidlami, aby sa zlepšil prístup vzduchu. Ak je trávnik výrazne zahustený, pomôže jemná vertikutácia.
3. S hnojením opatrne
Na začiatku sezóny je lepšie zamerať sa na fosfor a draslík, ktoré podporujú korene a celkovú odolnosť trávnika. Dusík pridávajte až v momente, keď sa tráva preberie a začne aktívne rásť.
4. Pri silnom napadnutí pomôžu prípravky
Ak je poškodenie veľké, môžete siahnuť po fungicídoch alebo biologických prípravkoch proti hubovým chorobám. V extrémnych prípadoch sa nevyhnete dosevu.
Najdôležitejšia pravda na záver
Snežná pleseň nie je náhoda ani „nešťastie z neba“. Väčšinou je to dôsledok dlhodobo zanedbanej starostlivosti – prílišný dusík na jeseň, vysoký trávnik pred zimou, opakované udupávanie snehu či neodvádzaná voda. Sneh len dokončí to, čo sa pripravovalo celé mesiace.
Čím lepšie sa o trávnik postaráte už teraz – aj keď je zatiaľ ukrytý pod snehom – tým väčšia je šanca, že jar privítate krásne zeleným kobercom bez toho, aby ste museli riešiť náročnú „záchrannú akciu“.
