Ľudské telo a mozog sa formovali v úzkom prepojení s prírodou desiatky tisíc generácií. Naši predkovia žili v rytme striedania svetla a tmy, ročných období, chladu aj tepla. Kontakt s rastlinami, pôdou, mikroorganizmami a zvieratami nebol výnimkou, ale každodennou realitou, ktorá spoluvytvárala aj náš imunitný systém.
Video: odborník vysvetľuje princípy lesnej terapie
Japonský imunológ Qing Li, ktorý pôsobí na Nippon Medical School v Tokiu, patrí k najznámejším výskumníkom venujúcim sa lesnej terapii. V rozhovoroch aj prednáškach vysvetľuje, ako môže pobyt v prírode ovplyvniť stres a imunitu a čo presne naznačujú doterajšie štúdie.
Príroda bola pre ľudí prostredím, ktoré utváralo ich život. Mnohé kultúry pristupovali k lesom s úctou – ako k miestam, ktoré poskytujú potravu, ochranu, ticho či duchovnú oporu. Až moderná civilizácia tento vzťah zásadne zmenila. Krajina sa začala vnímať predovšetkým ako zdroj surovín a postupne sme sa od prírodného prostredia vzdialili viac než kedykoľvek predtým.
V súčasnosti trávime väčšinu dňa v interiéroch. Keď sa aj dostaneme von, často je to s cieľom podať výkon, odfotiť si výhľad alebo „stihnúť kroky“. Mnohí z nás stratili schopnosť spomaliť, nechať priestor tichu a jednoducho vnímať okolie. Aj preto opäť objavujeme hodnotu niečoho, čo bolo kedysi úplne prirodzené – pobytu v lese.
Čo je šinrin-joku a prečo pomáha
Pojem šinrin-joku, často prekladaný ako „lesný kúpeľ“, vznikol v Japonsku začiatkom 80. rokov ako reakcia na narastajúci stres a zdravotné problémy spojené s urbanizáciou. Nejde o liečebnú metódu v klinickom zmysle, ale o spôsob oddychu, ktorého účinky boli skúmané viacerými vedeckými tímami.
Podstata šinrin-joku spočíva v pomalom a vedomom pobyte v prírodnom prostredí bez tlaku na výkon. Človek sa sústredí na zmyslové vnemy – zvuky lesa, vône, povrch pôdy pod nohami, pohyb vzduchu či svetlo medzi stromami. Tento zámerný návrat k tichu a prítomnosti pomáha telu uvoľniť sa.
Čo potvrdzuje výskum
Viaceré štúdie, napríklad tie, na ktorých pracoval japonský lekár Qing Li z Nippon Medical School, ukazujú, že pobyt v prírode môže viesť k:
- zníženiu hladiny stresových hormónov
- spomaleniu srdcovej frekvencie
- miernemu poklesu krvného tlaku
- zlepšeniu subjektívneho pocitu pohody
Často sa spomínajú aj tzv. fytoncídy – prchavé látky, ktoré uvoľňujú stromy. Niektoré experimenty naznačujú, že môžu vplývať na aktivitu NK buniek imunitného systému, avšak ide o oblasť výskumu, ktorú je potrebné ďalej detailne overovať. Zatiaľ nemožno tvrdiť, že ide o efekt so zásadným dlhodobým dopadom na zdravie, no krátkodobé reakcie organizmu boli v laboratórnych podmienkach pozorované.
Dôležité je, že benefity šinrin-joku sú najviac preukázateľné v oblasti psychickej pohody, zníženia stresu a podpory relaxácie.
Prečo les pôsobí inak než mesto
Rozdiel medzi mestom a prírodou je pre náš nervový systém výrazný. Mesto je plné podnetov – hluk dopravy, ľudia, reklamy, obrazovky, rýchle tempo. Mozog v takom prostredí neustále filtruje informácie a pracuje vo zvýšenej pozornosti.
Les naopak ponúka prirodzene tiché, vizuálne menej náročné prostredie. Zvuky, tvary aj svetlo sú v ňom nepravidelné, rytmické a pre človeka prirodzene upokojujúce. Aj krátky pobyt v lese môže mozgu poskytnúť oddych, ktorý v mestskom prostredí dosiahnuť nevieme.
Lesná terapia vo svete: kde sa využíva
V niektorých krajinách sa pobyt v prírode stáva súčasťou odporúčaní lekárov v situáciách, kde môže pomôcť znížiť psychickú záťaž. Vo Veľkej Británii sa objavuje v rámci tzv. sociálneho predpisovania – lekári môžu pacientom odporučiť aktivity, ktoré podporujú duševné zdravie, vrátane pobytu v prírode.
Výskumy z King’s College London ukázali, že aj krátky kontakt so zeleňou – napríklad pobyt v parku – môže zlepšiť náladu a znížiť stres, pričom účinok trvá ešte niekoľko hodín.
Svetová zdravotnícka organizácia tiež upozorňuje, že rozmanité prírodné prostredie môže podporovať zdravý mikrobióm, čo je dôležitá súčasť celkového zdravia. Ide však skôr o dlhodobé pozorovania než o konkrétne klinické odporúčania.
Návrat k prirodzenosti
Šinrin-joku nie je technika, ktorú treba zložito študovať. Skôr ide o pripomenutie si schopnosti, ktorú máme vrodene: byť chvíľu bez tlaku, v tichu a v kontakte s vlastnými zmyslami. Pobyt v lese nám dáva priestor nadýchnuť sa, uvoľniť telo a na chvíľu odpojiť myseľ od neustáleho prúdu informácií.
Aj keď lesný kúpeľ nenahrádza liečbu chorôb, môže byť cenným doplnkom k duševnej hygiene. Mnohým pomáha cítiť sa pokojnejšie, vyrovnanejšie a menej unavene. A možno práve vďaka tomu si uvedomujeme, že cesta k lepšiemu zdraviu niekedy vedie jednoduchšie, než si myslíme – stačí na chvíľu vkročiť medzi stromy.
