Keď sa povie „Made in China“, asi každému sa vybavia lacné výrobky a nekonečné množstvo napodobenín známych svetových značiek. Lenže Čína už dávno nevyrába len oblečenie či elektroniku, ale s prekvapujúcou dôkladnosťou začala kopírovať aj slávne historické pamiatky. Tento trend, ktorý odborníci nazývajú „duplikatúra“, je v Číne natoľko populárny, že vyvoláva diplomatické protesty krajín, ktorých kultúrne dedičstvo tým značne trpí.
Jedným z najnovších príkladov kontroverzných čínskych replík je obrovský pyramídový komplex spolu so sfingou, ktorý vyrástol v meste Tchung-liao vo Vnútornom Mongolsku. Miestni lákajú turistov sloganom: „Prečo by ste mali cestovať až do Egypta, keď sfingu aj pyramídy môžete vidieť priamo tu u nás?“ Reakcie zahraničných návštevníkov sú však skôr negatívne a rozpačité. Egypt pritom opakovane podal oficiálnu sťažnosť proti týmto nepodareným replikám, ktoré označuje za „nehorázne a urážlivé poškodzovanie originálnych historických pamiatok“.
Egyptská vláda je rozhorčená
Prvá čínska verzia známej sfingy, ktorá vznikla na predmestí čínskeho mesta Š’-ťia-čuang v provincii Che-pej, sa stala predmetom ostrej kritiky Egypta už pred niekoľkými rokmi. Táto replika, vysoká približne 20 metrov a široká 60 metrov, Egypt nahnevala natoľko, že egyptská vláda sa oficiálne obrátila na organizáciu UNESCO. Minister pre ochranu pamiatok Mohamed Ibrahim vtedy zdôraznil, že nejde o žiadnu podporu turizmu, ale len o „bezohľadnú napodobeninu, ktorá dehonestuje originál“.
Napriek egyptským protestom si Číňania nedajú povedať. Novšia kópia v Tchung-liao je dokonca ešte menej vydarená než tá predchádzajúca. Podľa egyptských odborníkov ide o absurdne nepresnú napodobeninu, ktorá originálu uberá na jeho hodnote a význame.
Nie len pyramídy: v Číne rastie aj Eiffelovka a rakúsky Halštat
Egyptské monumenty však nie sú jedinými, ktoré sa čínski developeri rozhodli napodobniť. Medzi často kopírované atrakcie patrí aj symbol Paríža – Eiffelova veža, ktorej repliky nájdeme hneď v niekoľkých čínskych mestách. Ďalšou ukážkou ambicióznych napodobenín je napríklad holandská dedina vrátane typických veterných mlynov, florentské námestia či moskovský Kremeľ.
Mimoriadne kontroverzným sa stal aj projekt z roku 2012, keď bola v provincii Kuang-tung dokončená presná replika rakúskeho mestečka Halštat. Aby bola ilúzia alpského prostredia čo najvernejšia, investori dali v okolí mesta vybudovať dokonca aj umelé kopce. Projekt stál približne miliardu dolárov a bol pôvodne určený ako luxusné bývanie pre bohatých Číňanov. Napokon však aj táto luxusná kópia zíva prázdnotou a pripomína skôr mesto duchov než živé turistické centrum.
Kúsok Česka v Číne: Praha aj Český Krumlov
Ani Česko neuniklo pozornosti čínskych architektov a developerov. V treťom najväčšom čínskom meste Šen-čen vzniklo tzv. Pražské námestie, ktoré je súčasťou veľkého zábavného parku. Nachádzajú sa tu síce pomerne vierohodné kópie pražského Orloja či pamätníka Jána Husa, avšak napríklad Staromestská radnica má s originálom spoločného len málo. Rovnako zvláštne pôsobí replika Havelského trhoviska, kde sú namiesto autentických predajcov skôr prázdne či bizarné stánky.
Ďalšou českou stopou v Číne je známe mesto Český Krumlov, ktoré si za vzor zvolila firma Huawei pre svoj obrovský kampus v Tung-kuane. Táto technologická spoločnosť vytvorila komplex pozostávajúci z replík dvanástich európskych miest, pričom práve českokrumlovský zámok s historickým centrom patrí medzi tie najnavštevovanejšie. V susedstve sa nachádzajú ešte aj kópie slávnych štvrtí z Oxfordu, Paríža, Verony, Bolone či Brugg.
Čínska vláda sa snaží trend spomaliť, ale bez veľkého úspechu
Aj napriek tomu, že čínska vláda v poslednom čase vyhlásila, že „veľké, cudzie a zvláštne architektonické dizajny je potrebné obmedziť“, popularita týchto replík medzi miestnymi obyvateľmi neklesá. Časť odborníkov to považuje za alarmujúci trend, ktorý kazí autentickú kultúrnu hodnotu originálov, iní zas argumentujú, že ide o neškodnú zábavu, ktorá pomáha rozvoju miestneho turizmu.
Je však jasné, že skutočnú atmosféru historických miest či pamiatok nikdy nemožno verne napodobniť, nech sa architekti snažia akokoľvek. Možno sa tým síce zníži počet čínskych turistov v skutočných pamiatkach, no zároveň dochádza k určitému ochudobneniu kultúrnej hodnoty originálnych miest.
V každom prípade Čína svojimi veľkolepými, hoci často nie príliš vydarenými napodobeninami dokázala, že pre nich neexistuje nič, čo by sa nedalo skopírovať. Lenže otázkou zostáva, či niektoré svetové unikáty neutrpia také škody na svojej prestíži, že im čínske „duplikáty“ skôr uškodia než pomôžu.
