Čína buduje futuristickú stanicu 2 kilometre pod morom. Chystá sa ovládnuť hlbiny podobne ako vesmír

stanica pod morom
stanica pod morom Foto: www.shutterstock.com

Čína pripravuje výstavbu unikátnej podmorskej stanice, ktorá má byť vybudovaná v extrémnej hĺbke 2000 metrov pod hladinou Juhočínskeho mora. Ambiciózny projekt má svojou technologickou zložitosťou zodpovedať hneď trom modulom Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Ak sa podarí tento plán uskutočniť podľa harmonogramu, revolučná stanica začne svoju činnosť už v roku 2030 a výrazne posunie hranice súčasného poznania v oblasti podmorského výskumu.

Prečo je projekt prirovnávaný k vesmírnej stanici?

Čínska akadémia vied získala zelenú na vybudovanie jedného z najnáročnejších podvodných projektov v histórii. Komplex, ktorý odborníci nazývajú „hlbokomorská vesmírna stanica“, nebude mať podobu len jednoduchej výskumnej základne. Naopak, jeho technologická komplexnosť, množstvo pokročilých systémov a nutnosť zabezpečiť dlhodobý pobyt ľudí v extrémnych podmienkach pripomína viac vesmírne misie než klasický podmorský výskum.

Cieľ je jasný – Čína chce týmto projektom zaujať dominantnú pozíciu v oblasti hlbinných vied a prieskumu oceánskych zdrojov.

Strategické umiestnenie v Juhočínskom mori

Stanica bude strategicky situovaná v oblasti Juhočínskeho mora, ktoré je známe výskytom hydrotermálnych prieduchov. Tieto útvary chrlia horúcu vodu bohatú na minerály, čím vytvárajú unikátne a extrémne ekosystémy. Vedci v tejto oblasti identifikovali vyše 600 rôznych živočíšnych druhov, ktoré dokážu prežiť aj v podmienkach úplnej tmy a extrémne vysokého tlaku.

Takéto prostredie ponúka mimoriadne možnosti na štúdium biologickej rozmanitosti a ekosystémov, ktoré by mohli obsahovať množstvo neobjavených organizmov či dokonca látok s liečebným potenciálom. Už teraz sa potvrdilo, že niektoré hlbinné druhy produkujú enzýmy využiteľné napríklad pri liečbe rakoviny.

Technologické výzvy projektu

Vybudovanie takejto základne v hĺbke dvoch kilometrov pod hladinou mora si vyžaduje prekonanie množstva technických prekážok. Stanica musí byť schopná neustále monitorovať hydrotermálne prieduchy, zaznamenávať ekologické zmeny, ale tiež sledovať tektonické aktivity a seizmické udalosti. Ide o technologický prelom v porovnaní s doterajšími výskumnými metódami, ktoré boli často limitované krátkodobými ponormi či diaľkovo ovládanými ponorkami.

Základňu bude dopĺňať pokročilá infraštruktúra, vrátane optických káblov umiestnených priamo na morskom dne, čo umožní prenos dát a komunikáciu s povrchom v reálnom čase. Autonómne robotické ponorky a plavidlá, vrátane vrtných lodí schopných dostať sa až do zemského plášťa, spolu vytvoria unikátnu „štvorrozmernú“ monitorovaciu sieť.

Čínska snaha o zdroje: energetická nezávislosť a vzácne minerály

Stanica nebude slúžiť len vedeckým účelom, ale má aj jasný ekonomický a strategický cieľ. Juhočínske more totiž skrýva približne 70 miliárd ton hydrátov metánu, čo predstavuje zhruba polovicu čínskych súčasných zásob ropy a zemného plynu. Tento masívny energetický potenciál by mohol krajine výrazne pomôcť pri dosiahnutí energetickej nezávislosti.

Okrem toho je dno mora bohaté na strategické minerály, akými sú kobalt a nikel. Ich koncentrácia je podľa odhadov až trikrát vyššia než v bežných pozemných baniach. Tieto minerály sú pritom kľúčové pre výrobu batérií a iných pokročilých technológií, vrátane vojenských zariadení. Efektívny prístup k týmto zdrojom by mohol výrazne posilniť čínsky technologický sektor a schopnosť krajiny vyrábať high-tech produkty nezávisle od zahraničia.

Ekologické otázky a svetové preteky o morské bohatstvo

Projekt však prináša aj otázky spojené s ochranou životného prostredia. Náročná prevádzka a prípadná ťažba hlbinných zdrojov môžu vážne ovplyvniť citlivé morské ekosystémy. Vedci preto upozorňujú na nevyhnutnosť nastavenia nových medzinárodných štandardov, ktoré by zabezpečili zodpovedný prístup k hlbokomorským aktivitám.

Čína však rozhodne nie je jediná, kto sa pozerá na bohatstvo skryté pod morskou hladinou. Tento čínsky projekt by mohol rozpútať globálne preteky o ovládnutie oceánskych zdrojov. Viaceré krajiny už dnes výrazne investujú do technológií pre prieskum oceánov, no práve čínska stanica má potenciál stať sa vzorom pre budúce hlbinné projekty po celom svete.

Záver

Čínska „hlbokomorská vesmírna stanica“ je oveľa viac než len vedeckým projektom. Je to manifestácia ambícií Číny stať sa globálnym lídrom v technológiách, výskume aj prieskume prírodných zdrojov. Do roku 2030, kedy má stanica začať svoju prevádzku, budú oči celého sveta sledovať, ako Čína zvládne nielen technologické výzvy, ale aj otázky spojené s udržateľnosťou a etickým prístupom k prírodnému bohatstvu pod morskou hladinou.

Odporúčané

Mohlo by Vás zaujímať