V predchádzajúcom článku ste sa mohli oboznámiť so základmi chovu suchozemských korytnačiek – ako ich správne ubytovať a zabezpečiť im vhodné podmienky pre život. Teraz sa pozrieme na ďalší dôležitý pilier ich zdravia a pohody – výživu. Zároveň si predstavíme najčastejšie chované druhy a povieme si niečo aj o ich ochrane v prírode.
Základ korytnačieho zdravia: Správna strava
Výživa stepných korytnačiek môže byť pre mnohých chovateľov prekvapením. V prirodzenom prostredí sa tieto plazy živia predovšetkým veľmi vláknitou a chudobnou potravou – s minimom bielkovín, tukov a cukrov. Alfou a omegou ich jedálnička by malo byť kvalitné lúčne seno, ktoré by mali mať neustále k dispozícii. Podobne ako pasúce sa bylinožravce, aj korytnačky si rady počas dňa postupne odhryzávajú.
Rozmanitosť je kľúčová
Pestrá a vyvážená strava je mimoriadne dôležitá. Zelená zložka by mala byť bohatá na vlákninu a chudobná na vodu. Netreba však nič podávať vo veľkom množstve každý deň – dôležitá je striedmosť a rozmanitosť. V letných mesiacoch sú ideálnym zdrojom potravy divo rastúce rastliny, napríklad trávy, ďatelina, pŕhľava, lucerna, skorocel, harmanček či sedmokrásky. Výborne poslúžia aj listy ovocných stromov, ako sú jabloň, hruška, čerešňa či malinčie, ale aj listy liesky, orecha, lipy, agátu či brezy.
Dubové listy obsahujú triesloviny, a preto sa odporúča ich podávať len príležitostne a v menšom množstve, inak by mohli vyvolať tráviace ťažkosti. Pri zbere divokej zelene dávajte pozor, aby nebola chemicky ošetrovaná a aby ste presne vedeli, čo zbierate. V zimných mesiacoch možno obohatiť stravu aj sušenými zmesami bylín, ktoré sú bežne dostupné v obchodoch so zvieracími potrebami.
Čo zo zeleniny?
Zo zeleniny môžete korytnačkám ponúknuť napríklad vňať z petržlenu a mrkvy, listy reďkoviek, kel, kapustu, čínske zelí a v obmedzenom množstve aj brokolicu, papriku či klasickú hlávkovú kapustu. Naopak, paradajky a uhorky nie sú vhodné – obsahujú príliš veľa vody a málo výživných látok.
Ak je strava dostatočne pestrá a prirodzená, doplnky výživy zvyčajne netreba. No raz až trikrát týždenne možno jedlo jemne posypať minerálnou zmesou. Treba však dbať na to, aby sa to s doplnkami, najmä vápnikom, nepreháňalo – nadbytok by mohol zaťažiť obličky a narušiť zdravie kostí.
Korytnačky potrebujú aj dostatok UVB žiarenia – buď formou špeciálneho osvetlenia, alebo priamym slnečným svetlom (pozor, sklo a plast UV žiarenie neprepustia!). Zároveň však musia mať možnosť schovať sa do tieňa a mať k dispozícii čerstvú vodu.
Ovocie? Iba výnimočne!
Ovocie nie je súčasťou bežného jedálnička a malo by byť podávané iba ako zriedkavú maškrtu. Z domácich druhov možno použiť jablká, hrušky alebo jahody. Zaujímavou pochúťkou, ktorú občas nájdete na teraristických burzách, je opuncia. Po odstránení ostňov je to výživné a zdravé spestrenie.
Jedlo servírujte do plytkých a stabilných misiek – ideálne sú napríklad podmisky pod kvetináče. Zamedzíte tým riziku, že by korytnačka spolu s potravou prehltla substrát, ktorý môže spôsobiť upchatie čriev – a operácia u korytnačiek je veľmi náročná. Čerstvú vodu ponúknite v podobnej nízkej nádobe. Kúpanie stepné korytnačky nevyhľadávajú.
Veľký pozor na granule
V obchodoch nájdete rôzne granulované krmivá, ale pri ich výbere buďte veľmi opatrní. Väčšina z nich obsahuje ovocie, sladkú zeleninu či dokonca živočíšne bielkoviny – a tie sú pre stepné korytnačky úplne nevhodné. Rovnako by ste im nikdy nemali dávať granule určené pre vodné korytnačky. Obal síce môže byť mätúci (napríklad s roztomilou malou korytnačkou), ale zloženie je nevyhovujúce. Jediné vhodné granule sú tie, ktoré obsahujú výhradne seno a bylinky.
Najčastejšie chované druhy stepných korytnačiek
Korytnačka žltohnedá (Testudo graeca)
Známa aj ako grécka korytnačka, pochádza z južnej Európy, severnej Afriky a Turecka. Dorastá do 30 cm a od podobnej korytnačky zelenavej sa líši počtom štítkov nad chvostom – má len jeden. V prírode obýva suché lúky a piesočnaté oblasti. Vhodná je aj pre začiatočníkov, znesie drobné chyby v starostlivosti, no potrebuje pravidelné veterinárne prehliadky. Na zadných nohách má nápadné šupiny, čo vedie k častému, ale nesprávnemu označeniu „ostruhatá“ – pravá ostruhatá korytnačka (Centrochelys sulcata) váži až 50 kg a s týmto druhom by si ju nikto nemal mýliť.
Korytnačka zelenavá (Testudo hermanni)
Je menšia – dorastá do 20 cm – a pochádza tiež z južnej Európy. Je živšia, zvedavá a medzi chovateľmi veľmi obľúbená. Jej pancier má zelenožlté zafarbenie a nad chvostom má dva štítky. Na rozdiel od korytnačky žltohnedej nemá zväčšené šupiny na zadných nohách. Vhodná pre začiatočníkov – je malá, odolná a pomerne prispôsobivá.
Korytnačka vrúbená (Testudo marginata)
Tretí bežne chovaný druh, ideálny aj pre menej skúsených chovateľov. Existuje vo dvoch poddruhoch – menšia dorastá do cca 27 cm, väčšia môže mať až 40 cm. Pochádza z Grécka, Talianska a Balkánu. V minulosti boli tieto korytnačky často odchytené turistami, ktorí si ich brávali z dovoleniek ako suveníry. Dnes je to zakázané a populácie vo voľnej prírode sú prísne chránené. Pri správnej starostlivosti sa môže dožiť aj 100 rokov a odovzdávať z generácie na generáciu.
Korytnačka hviezdicovitá (Geochelone elegans)
Pochádza z Indie, kde žije v suchých lesoch. Samice môžu dosiahnuť až 30 cm, samce bývajú menšie. Je známa svojím dekoratívnym pancierom s výraznými výstupkami v tvare hviezd. Napriek atraktívnemu vzhľadu ide o náročný druh, ktorý nie je vhodný pre začiatočníkov.
Korytnačka lúčová (Astrochelys radiata)
Tento nádherný druh pochádza z Madagaskaru a dosahuje veľkosť až 40 cm, samce vážia aj 16 kg. Vzhľadom na jej rozmery a náročnosť je vhodná výhradne pre skúsených chovateľov s dostatočným priestorom.
Ochrana druhov a legislatíva: CITES
CITES (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi) je medzinárodná dohoda, ktorá chráni ohrozené druhy živočíchov a rastlín. Všetky druhy korytnačiek uvedené v tomto článku sú pod jeho ochranou. To znamená, že ich nie je možné legálne odobrať z prírody ani predávať bez príslušných dokladov.
Ak plánujete kúpu korytnačky, musíte od chovateľa získať dokumenty preukazujúce pôvod zvieraťa (tzv. „papíry pôvodu“). Bez nich ide o nelegálny chov a predaj – za ktorý hrozia vysoké pokuty (v Česku až do výšky 500 000 Kč). Každá zmena majiteľa (či už ide o predaj, výmenu alebo darovanie) sa musí hlásiť a každé zviera musí byť registrované vrátane údajov o rodičoch.
Z bežných druhov spadajú pod CITES korytnačka zelenavá, vroubená a žltohnedá.
Ak plánujete chov suchozemskej korytnačky, pamätajte, že nejde o krátkodobého domáceho miláčika, ale o zviera, ktoré vás môže sprevádzať celý život – a možno aj život vašich detí. Zodpovedná starostlivosť, správne stravovanie a rešpektovanie pravidiel ochrany sú základom spokojného spolužitia.
