Chorvátsko sa za posledné desaťročie premenilo z príjemného a pokojného dovolenkového miesta na jedno z najobľúbenejších prázdninových centier Európy. Lákavé krištáľové more, romantické kamenné uličky starobylých miest a preslávená mediteránska pohoda každoročne prilákajú milióny turistov. Lenže práve táto neustále rastúca popularita prináša Chorvátsku stále väčšie problémy. Krajina jednoducho nezvláda tak enormný nápor návštevníkov.
Turistické tsunami valcuje Európu
Chorvátsko pritom nie je izolovaným prípadom. Celá Európa v posledných rokoch čelí fenoménu zvanému overtourism, teda masovému preľudneniu turistami. V roku 2023 Európu navštívilo rekordných 747 miliónov ľudí, pričom Chorvátsko sa zaradilo medzi najzaťaženejšie destinácie. Najkritickejšie je na tom polostrov Istria, kde na jedného miestneho pripadá neuveriteľných vyše 130 turistov. Ešte alarmujúcejšie čísla hlási Dubrovník, mesto preslávené po celom svete ako „perla Jadranu“.
Dubrovník na pokraji únosnosti
Podľa štúdie britského cestovateľského magazínu Which? Travel je hlavný problém Chorvátska práve extrémne vysoký počet prenocovaní v pomere k trvalo žijúcim obyvateľom. V Dubrovníku pripadá dnes na jedného stáleho obyvateľa až 28 návštevníkov. Kedysi autentické a pulzujúce historické centrum sa mení na obyčajnú kulisu pre turistov, z ktorej miznú tradičné kaviarne, malé obchodíky aj domáci obyvatelia, ktorí ustupujú nekontrolovanému cestovnému ruchu.
Rekordný počet turistov nerovná sa automatický úspech
V roku 2024 do Chorvátska prišlo viac ako 21 miliónov návštevníkov, no paradoxne to nemusí znamenať výrazné zvýšenie ziskov. Hoci počty turistov rastú, zvyšujú sa aj náklady na prevádzku hotelov či reštaurácií – od energií až po potraviny. V dôsledku neistoty trhu prevádzkovatelia ubytovaní prežívajú skôr v režime „prežitia“ než reálnych investícií. Navyše, chorvátske hotely tvoria len asi 10 % celkových ubytovacích kapacít. Zvyšok predstavujú súkromné prenájmy, ktoré často fungujú bez prísnejšej regulácie. Tým štát prichádza o dane a mestá strácajú kontrolu nad kapacitami, čo vedie k ďalšiemu preľudňovaniu historických jadier.
Negatívne dopady cíti celá krajina
Následky prehnaného turizmu sú viditeľné na každom kroku a majú environmentálny aj sociálny rozmer. Výstavba hotelov a apartmánov v chránených oblastiach, nadmerné odčerpávanie pitnej vody na napúšťanie bazénov či znečisťovanie mora mikroplastami predstavujú environmentálnu katastrofu, pred ktorou už nemožno zatvárať oči. Národné parky sa boria s eróziou turistických chodníkov, pobrežie sa deformuje umelými plážami, ktoré narúšajú jeho pôvodnú prírodnú podobu.
Sociálne dôsledky sú ešte alarmujúcejšie. Miestni obyvatelia sa sťažujú na prudké zvyšovanie cien prenájmov a nehnuteľností. Kedysi typické malé obchodíky a tradičné podniky ustupujú predraženým obchodom so suvenírmi, pričom po skončení sezóny niektoré mestá pripomínajú prázdne filmové kulisy. Typickým príkladom je ostrov Hvar, kde mimo letnej sezóny ostáva zatvorených až 80 % prevádzok.
Hoci turistický sektor tvorí až 20 % chorvátskeho HDP, táto závislosť je súčasne veľkým rizikom. Ak sa situácia dramaticky nezlepší, krajine hrozí hospodársky kolaps.
Dubrovník začal aktívne konať
Dubrovník je v rámci Chorvátska prvým mestom, ktoré zaviedlo razantnejšie opatrenia. V rámci projektu „Rešpektujte mesto“ už obmedzilo počet výletných lodí, regulovalo počet turistických autobusov, zredukovalo stánky so suvenírmi a sprísnilo hlukové limity. V historickom jadre mesta dokonca platí zákaz nových krátkodobých prenájmov. Cieľom je nájsť rovnováhu, aby mesto ostalo atraktívne pre návštevníkov, no zároveň znova obývateľné pre domácich.
Chorvátsko prichádza s jedinečným riešením
Na celoštátnej úrovni vláda zaviedla nový zákon o udržateľnom cestovnom ruchu. Ide o vôbec prvý zákon tohto druhu v Európe. Miestne samosprávy dostali rozšírené právomoci – môžu obmedzovať výstavbu ubytovacích zariadení alebo regulovať počet turistov podľa tzv. „kapacitných možností územia“. Zákon tiež podporuje presmerovanie turistov do menej zaťažených oblastí, najmä do vnútrozemia, čo by malo znížiť tlak na pobrežné regióny.
Cieľom nového opatrenia je predísť hroziacej katastrofe, stabilizovať trh, a najmä, ochrániť životné prostredie i tradičný životný štýl Chorvátov. Iba čas však ukáže, či tieto kroky prinesú očakávanú zmenu, alebo je už príliš neskoro.
