Každý rok navštevujú Chorvátsko státisíce slovenských aj českých turistov. Zatiaľ čo väčšina z nich trávi v krajine Jadranského mora príjemné chvíle oddychu, nájdu sa aj takí, ktorí tam chcú tráviť ešte oveľa viac času. Tí majetnejší z nich totiž začali vo veľkom skupovať a stavať nehnuteľnosti, čo vyvoláva čoraz ostrejšie protesty miestnych obyvateľov. Tí totiž tvrdia, že takéto správanie ničí ich krajinu a berie jej pôvodný charakter.
Najhoršia situácia v mestečku Sevid
Jedným z najviac zasiahnutých miest je pobrežné mestečko Sevid, vzdialené približne 50 kilometrov od známeho mesta Šibenik. Táto kedysi pokojná a autentická dedinka sa stala obeťou masívneho stavebného rozmachu českých dovolenkárov. Lákadlom sú najmä výhodné ceny pozemkov a nehnuteľností, ktoré sú stále nižšie ako tie v Českej republike či na Slovensku. Navyše, vlastniť dom či apartmán pri mori je v súčasnosti v strednej Európe symbolom prestíže a výhodnou investíciou s potenciálnymi príjmami z prenájmu.
„Začali sme sa cítiť ako cudzinci vo vlastnom meste. Kam sa pozrieme, všade vidíme len bagre a rozostavané vily. Česi skupujú úplne všetko, čo sa dá, a menia naše tradičné mestečko na druhé Monte Carlo,“ citoval chorvátsky spravodajský portál rozhorčených miestnych obyvateľov. Niektorí dodávajú, že Sevid už pripomína viac stavenisko ako pokojné turistické letovisko.
Podobné problémy hlási aj Dalmácia
Situácia nie je vážna iba v Sevide. Masívne výkupy pozemkov a domov sa dejú aj v ďalších obľúbených destináciách ako napríklad v populárnej oblasti Dalmácia, najmä v okolí Zadaru, Splitu a Makarskej riviéry. Miestni tu tvrdia, že intenzita stavebných prác a prílev zahraničných vlastníkov sú také veľké, že začínajú strácať pocit domova. Chorvátčina sa v niektorých uliciach stala vzácnosťou, keďže všade počuť len češtinu a iné cudzie jazyky.
„Nemajú rešpekt k našej histórii a kultúre. Kupujú a stavajú domy bez ohľadu na pôvodnú architektúru. Celé generácie našich predkov budovali toto miesto, aby zachovali jeho jedinečný vzhľad, no teraz sa táto autenticita nenávratne vytráca,“ kritizujú miestni.
Turisti bez rešpektu k miestnym tradíciám
Nespokojnosť Chorvátov však nekončí len pri stavebných aktivitách. Negatívne vnímajú aj správanie turistov, ktorí často nerešpektujú lokálne zvyky a kultúrne hodnoty. Narušovanie verejného poriadku, hlučné párty do skorého rána či poškodzovanie historických pamiatok sú čoraz častejšie javy.
Podľa miestnych je bežné, že turisti pod vplyvom alkoholu močia na historické sochy alebo na staroveké ruiny, čo je nielen prejavom neúcty, ale aj vandalizmu voči chorvátskej histórii. Situácia už došla tak ďaleko, že miestni žiadajú prísnejšiu reguláciu turistického ruchu.
Miestne úrady reagujú obmedzením turistického ruchu
Vláda Chorvátska si je situácie vedomá a už od minulého roka umožnila jednotlivým obciam a mestám obmedziť kapacity ubytovacích zariadení. Miestne samosprávy tak môžu zasiahnuť do ponuky krátkodobých prenájmov, aby zamedzili ďalšiemu znehodnocovaniu prostredia a zachovali pôvodný charakter jednotlivých lokalít.
V súčasnosti sa diskutuje o ďalších krokoch a ešte prísnejšej regulácii stavebných povolení, aby sa predišlo premene autentických chorvátskych mestečiek na anonymné dovolenkové komplexy.
Situácia je podobná aj v ďalších častiach Európy
Chorvátsko nie je jedinou krajinou, ktorá zápasí s prílivom turistov a investorov. Podobné problémy majú aj ďalšie obľúbené európske destinácie. Španielsko napríklad začalo regulovať krátkodobé ubytovanie cez Airbnb, čo má zamedziť vzniku „ghost cities“ – miest, ktoré mimo turistickej sezóny pôsobia opustene.
Benátky v Taliansku dokonca pristúpili k limitu denného počtu turistov, aby sa predišlo ďalšiemu poškodzovaniu krehkej infraštruktúry mesta. O rovnakom kroku uvažuje aj populárny grécky ostrov Santorini, kde chcú stanoviť hranicu maximálne 8 000 turistov denne.
Budúcnosť turizmu v Chorvátsku pod otáznikom
Chorváti veria, že vďaka reguláciám a lepšiemu manažmentu turizmu budú schopní zachovať svoju kultúru a prírodné krásy aj pre ďalšie generácie. Či sa im to podarí, však záleží na tom, ako rýchlo a efektívne dokážu zaviesť pravidlá, ktoré ochránia ich krajinu pred nekontrolovaným prílivom zahraničných investorov.
Jedno je však isté – ak chce Chorvátsko zostať atraktívnym dovolenkovým cieľom aj do budúcna, musí nájsť rovnováhu medzi ekonomickými výhodami turizmu a ochranou svojho kultúrneho dedičstva.
