Na konci októbra nás opäť čaká tradičná zmena času. V noci zo soboty 25. na nedeľu 26. októbra 2025 sa ručičky hodín posunú o hodinu späť – z tretej na druhú. To znamená, že si všetci pospíme o hodinu dlhšie, pretože sa prechádza z letného na zimný, teda stredoeurópsky čas (CET).
Menej potešujúce je, že slnko bude zapadať oveľa skôr. V Bratislave napríklad už o 16:51, čo znamená, že po práci sa väčšina ľudí bude vracať domov za tmy. Deti sa však môžu tešiť – zmena času tento rok pripadá práve na obdobie jesenných prázdnin.
Prečo sa čas vôbec mení?
Myšlienka posúvania času vznikla s cieľom lepšie využiť denné svetlo a ušetriť energiu. Prvým propagátorom bol William Willett, britský staviteľ, ktorý v roku 1907 vydal brožúru s názvom Waste of Daylight („Mrhanie denným svetlom“). Navrhoval, aby sa počas leta posúval čas dopredu, aby ľudia mohli dlhšie využívať denné svetlo.
Myšlienku neskôr prevzali vlády viacerých krajín počas prvej svetovej vojny, keď bolo šetrenie energiou mimoriadne dôležité. Nemecko a Rakúsko-Uhorsko – teda aj územie dnešného Slovenska – zaviedli letný čas v roku 1916.
Po vojne sa od tejto praxe upustilo, no počas druhej svetovej vojny (v rokoch 1940 až 1949) sa opäť obnovila. Trvalo striedanie letného a zimného času sa na našom území začalo v roku 1979 – a pokračuje dodnes.
Malo to zmysel, no dnes už nie
Pred sto rokmi dávalo posúvanie času skutočne ekonomický zmysel. V časoch, keď sa osvetlenie spotrebovávalo viac energie, sa takto šetrilo. Dnes však odborníci konštatujú, že energetické úspory sú minimálne, pretože moderné domácnosti aj firmy používajú LED technológie a úsporné spotrebiče a mnohé prevádzky fungujú nepretržite.
Podľa odhadov Európskej komisie sú úspory v rámci EÚ menšie než 0,5 % celkovej spotreby energie, čo znamená, že ekonomický význam je v praxi zanedbateľný.
Európska únia zrušenie zmeny času schválila, no neuskutočnila
V roku 2019 Európsky parlament odhlasoval návrh, aby sa striedanie času zrušilo, pričom si každý štát mohol zvoliť, či zostane pri letnom, alebo zimnom čase. K definitívnej dohode medzi členskými štátmi však dodnes nedošlo.
Zmena preto zostáva v platnosti – každý rok v poslednú marcovú nedeľu prechádzame na letný čas a v poslednú októbrovú nedeľu späť na zimný.
Vplyv na zdravie: telo sa prispôsobuje ťažko
Odborníci sa zhodujú, že zmena času má negatívny vplyv na ľudský organizmus. Narušenie vnútorných biologických hodín vedie k dočasnej únave, nesústredenosti a problémom so spánkom.
Podľa výskumov spánkových špecialistov, vrátane profesora Charlesa Czeislera z Harvard Medical School, ľudia po posune času spia v priemere o 30 až 40 minút menej počas prvých dní, čo môže spôsobiť zhoršenú pozornosť a podráždenosť.
Deti a starší ľudia znášajú tieto zmeny ešte horšie – u niektorých sa prispôsobovanie môže pretiahnuť aj na niekoľko dní.
Komplikácie v doprave a IT systémoch
Zmena času neovplyvňuje len spánok. Problémy spôsobuje aj v doprave, logistike či v počítačových systémoch, ktoré pracujú s presným časom.
Letecké, vlakové a autobusové spoje sa musia prispôsobovať novému rozvrhu, čo si vyžaduje presné plánovanie. Zmenu pocítia aj zamestnanci pracujúci na nočné zmeny – tí musia zostať v práci o hodinu dlhšie, ak sa čas posúva späť.
Niektoré IT systémy, ktoré sú závislé od časových údajov, vyžadujú špeciálne aktualizácie, aby sa predišlo chybám v databázach alebo serveroch.
Fakty o zmene času na Slovensku
- Posledná októbrová nedeľa 2025 – prechod na zimný čas (posun späť o hodinu).
- Posledná marcová nedeľa 2026 – návrat na letný čas.
- Zimný čas je v skutočnosti pôvodný stredoeurópsky čas (CET), ktorý zodpovedá našej zemepisnej polohe.
- Letný čas (CEST) je posunutý o hodinu dopredu a zavádza sa iba sezónne.
Záver: hodina navyše, ale len dočasná úľava
Aj keď prechod na zimný čas prináša príjemnú hodinu spánku navyše, odborníci sa zhodujú, že striedanie času je už zastarané a z praktického hľadiska zbytočné.
Úspory energie sú zanedbateľné, no vplyv na zdravie, výkonnosť a organizáciu práce je citeľný.
Zatiaľ to však vyzerá tak, že zmenu času si zopakujeme aj v roku 2026, pokiaľ EÚ neprijme konečné rozhodnutie.
A hoci budú večery kratšie a tma príde skôr, môžeme si to vziať z tej lepšej stránky – hodinu navyše môžeme venovať spánku, relaxu alebo niečomu, na čo cez týždeň nebýva čas.
