Západné pobrežie Spojených štátov amerických, súostrovie Havaj aj odľahlá Aljaška čelia skutočnému nebezpečenstvu katastrofy, ktorá by mohla prekonať všetky doterajšie prírodné pohromy. Najnovšia vedecká štúdia upozorňuje na riziko vzniku tzv. mega-tsunami – obrovských vĺn, ktorých výška môže presiahnuť 300 metrov. Takáto vlna by mala potenciál zmiesť celé mestá v priebehu niekoľkých minút a ohroziť životy desaťtisícov ľudí.
Aj keď to znie ako scenár z hollywoodskeho filmu, vedci zdôrazňujú, že ide o skutočnú hrozbu, na ktorú svet nie je pripravený. A práve to znepokojuje odborníkov najviac.
Ak ťa táto téma zaujíma a chceš vidieť reálne simulácie a vysvetlenia, pozri si aj video na tomto odkaze, ktoré názorne ukazuje, čo všetko môže mega-tsunami spôsobiť.
Mohutné zemetrasenie ako spúšťač kataklizmy
Výskum publikovaný v renomovanom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences poukazuje na tzv. subdukčnú zónu Cascadia, ktorá sa tiahne od južného pobrežia Kanady (Britská Kolumbia) až po severnú Kaliforniu. Práve v tejto oblasti hrozí, že v priebehu nasledujúcich 50 rokov dôjde k zemetraseniu s magnitúdou 8,0 alebo dokonca vyššou. Odborníci odhadujú pravdepodobnosť takejto udalosti na približne 15 %.
Takéto silné zemetrasenie by mohlo spôsobiť dramatický pokles pevniny – miestami až o dva metre – čo by znamenalo, že niektoré pobrežné oblasti by sa okamžite ocitli pod hladinou mora. Vzápätí by nasledovala obrovská vlna, ktorá by zasiahla rozsiahle územia a spôsobila nezvratné škody.
Mega-tsunami: Voda ako ničivá sila
Na rozdiel od bežných tsunami, ktoré vznikajú najmä pri pohybe tektonických platní pod hladinou oceánu, mega-tsunami majú odlišný pôvod. Objavujú sa vtedy, keď dôjde k náhlemu masívnemu zosuvu pôdy, zrúteniu vulkanického svahu alebo kolapsu ľadovca priamo do mora. Tento rýchly a prudký pohyb vytlačí obrovské množstvo vody, čím sa vytvorí vlna s obrovskou ničivou silou.
Podobná udalosť sa odohrala pred približne 105 000 rokmi na havajskom ostrove Lanai. Vtedy sa zrútila časť sopky do oceánu a spôsobila vlnu vysokú až 305 metrov. Geologické dôkazy potvrdzujú, že takýto jav nie je výplodom fantázie, ale realitou.
Dnes sa pozornosť vedcov sústreďuje na sopky Mauna Loa a Kilauea, ktoré sú stále aktívne. Posledná erupcia Kilauea sa odohrala nedávno – 6. mája 2025. Ak by došlo k masívnemu zosuvu jedného zo svahov, vznik novej mega-tsunami by nebol vylúčený.
Aljaška – neviditeľné nebezpečenstvo pod topiacim sa ľadom
Klimatické zmeny výrazne zasahujú aj do stability prírody na Aljaške. Topiaci sa permafrost a ustupujúce ľadovce narúšajú stabilitu horských svahov. To zvyšuje riziko rozsiahlych zosuvov do morských fjordov, ktoré môžu vyvolať extrémne vlny.
Historickým príkladom je prípad z roku 1958, kedy v zálive Lituya Bay vznikla vlna vysoká viac ako 500 metrov – najväčšia zaznamenaná v histórii. Zemetrasenia v tejto oblasti sú časté a v kombinácii s nestabilným terénom predstavujú časovanú bombu.
Havaj – raj, ktorý môže ožiť ohňom a vodou
Z pohľadu turistu sú Havajské ostrovy tropickým rajom. Z pohľadu geológa však ide o jedno z najrizikovejších miest planéty. Pravidelná sopečná aktivita a geologická nestabilita sú predpokladom pre vznik masívneho zosuvu, ktorý by mohol vytvoriť ničivú vlnu zasahujúcu nielen Havaj, ale aj vzdialenejšie oblasti Tichého oceánu.
Cumbre Vieja – spúšťač katastrofy z Atlantiku?
Veľké obavy panujú aj v súvislosti so sopkou Cumbre Vieja na ostrove La Palma (Kanárske ostrovy). V roku 2001 publikovali vedci Stephen Ward a Simon Day štúdiu, podľa ktorej by sa mohla západná časť sopky zrútiť do mora. To by podľa ich výpočtov vyvolalo obrovskú vlnu vysokú až 600 metrov.
Takáto vlna by v priebehu niekoľkých hodín zasiahla nielen východné pobrežie Spojených štátov, ale aj karibské ostrovy, Brazíliu a časti západnej Európy vrátane Portugalska, Francúzska či Španielska.
Aj Európa je v ohrození: Stredozemné more pod dohľadom
Tsunami nie sú len tichooceánskou záležitosťou. Medzivládna oceánografická komisia (IOC) varuje, že v priebehu najbližších 30 rokov je pravdepodobnosť výskytu tsunami v Stredozemnom mori takmer 100 %. Najrizikovejším miestom je tzv. Averroesov zlom, nachádzajúci sa medzi pobrežím španielskej Málagy a severnou Afrikou.
Odborníci upozorňujú, že zemetrasenie v tejto oblasti by mohlo vyvolať vlny vysoké až šesť metrov, ktoré by zasiahli pevninu – vrátane Francúzska a Španielska – už do 20 až 35 minút od otrasov.
Najväčšie riziko? Ľudská nepripravenosť
Vedci z univerzity vo Virgínii, ktorí sa podieľali na štúdii, považujú za najväčšiu hrozbu nie prírodu samotnú, ale nepripravenosť ľudskej spoločnosti. Mnohé pobrežné komunity v štátoch ako Kalifornia, Oregon či Washington nemajú dostatočne vybudované evakuačné cesty, varovné systémy či núdzové plány.
V prípade vzniku mega-tsunami by mohlo zahynúť viac než 30 000 ľudí. Poškodených by bolo vyše 170 000 budov a celkové škody by mohli prekročiť hranicu 81 miliárd dolárov.
Napriek týmto číslam a varovaniam ostáva politická vôľa konať naďalej slabá. Odborníci bijú na poplach – čas konať je teraz, kým je ešte možné minimalizovať škody.
