Stojíte na križovatke a čakáte na zelenú. V budúcnosti sa však možno rozsvieti aj biele svetlo – nový prvok, ktorý by mohol zmeniť spôsob riadenia dopravy, najmä v čase, keď sa na cestách začnú viac objavovať autonómne vozidlá.
Nejde však o realitu dnešných dní, ale o vedecký koncept, ktorý zatiaľ existuje iba v laboratórnych testoch a počítačových simuláciách.
Odkiaľ sa vzal nápad na „biely semafor“
Myšlienka pochádza od výskumníkov z North Carolina State University v USA. Ich cieľom je pripraviť dopravnú infraštruktúru na budúcnosť, v ktorej sa na cestách budú pohybovať nielen klasické autá s vodičmi, ale aj autonómne vozidlá – teda tie, ktoré sa dokážu riadiť samé pomocou kamier, senzorov, radarov a umelej inteligencie.
V rámci výskumu vznikol návrh tzv. „white phase“ – bielej fázy semaforu, ktorá by sa aktivovala v momente, keď by sa v blízkosti križovatky nachádzalo viacero autonómnych áut schopných spolu komunikovať. Tieto autá by medzi sebou v reálnom čase vymieňali údaje o rýchlosti, smere jazdy a situácii na ceste. Na základe týchto informácií by vedeli optimalizovať priechod križovatkou bez potreby čakať na klasický signál.
Ako by systém fungoval
V praxi by to vyzeralo takto: ak sa ku križovatke priblíži dostatok autonómnych áut, tie by prevzali koordináciu pohybu a semafor by na to reagoval rozsvietením bieleho svetla.
Tento signál by vodičom bežných áut jednoducho oznámil: „nasledujte auto pred sebou“. Inými slovami, ľudskí vodiči by sa riadili správaním autonómnych vozidiel, ktoré by riadili plynulý prejazd križovatkou.
Ak by v okolí autonómne autá neboli, systém by fungoval úplne rovnako ako dnes – teda s červenou, oranžovou a zelenou farbou.
Čo hovoria výskumy
Podľa simulácií, ktoré tím z North Carolina State University uskutočnil, by už 10 % autonómnych áut v premávke mohlo znížiť dopravné zdržania približne o 3 %. Ak by sa podiel takýchto áut zvýšil na 30 %, mohlo by dôjsť k zníženiu čakacích dôb na križovatkách o takmer tretinu.
Treba však zdôrazniť, že tieto výsledky sú zatiaľ len modelové simulácie. V praxi by presný efekt závisel od mnohých faktorov – typu križovatky, hustoty dopravy, kvality komunikácie medzi vozidlami aj od reakcie ľudských vodičov.
Potenciálne prínosy systému
Ak by sa koncept osvedčil a dostal do reálnej prevádzky, mohol by priniesť viacero výhod:
- Plynulejšiu dopravu a kratšie čakanie na križovatkách,
- nižšiu spotrebu paliva vďaka menšiemu množstvu zastavení a rozjazdov,
- zníženie emisií CO₂ a lepšiu kvalitu ovzdušia v mestách,
- a v dlhodobom horizonte aj bezpečnejšie cesty vďaka presnej koordinácii autonómnych vozidiel.
Zatiaľ len v laboratóriách
Napriek veľkému mediálnemu záujmu sa biely semafor zatiaľ nikde reálne nepoužíva. Výskum prebieha v simulovaných a uzavretých prostrediach, napríklad v testovacích areáloch, prístavoch alebo priemyselných zónach, kde sa pohybuje menej ľudí a vozidiel.
Kým by sa nový typ semafora objavil na verejných križovatkách, bolo by potrebné upraviť dopravné predpisy, technické normy a softvér vozidiel. Takisto by bolo nutné zabezpečiť, aby vodiči rozumeli významu bieleho svetla a vedeli naň správne reagovať.
Kedy sa môžeme zmeny dočkať?
V blízkej budúcnosti sa to neočakáva. Európa postupuje v zavádzaní autonómnych vozidiel opatrnejšie ako USA, kde už niektoré modely jazdia bez vodiča v obmedzených zónach. Európska komisia však potvrdila, že automatizácia dopravy patrí medzi jej dlhodobé priority.
Ak sa koncept bieleho semaforu preukáže ako funkčný a bezpečný, v najbližších desaťročiach by sa mohol stať súčasťou tzv. inteligentných dopravných systémov v mestách.
Záver
„Biely semafor“ zatiaľ nie je súčasťou našej každodennej dopravy, no ide o zaujímavý vedecký projekt, ktorý naznačuje smer, akým sa môže doprava v budúcnosti uberať.
Ak sa podarí technológiu dotiahnuť do praxe, môže to znamenať menej zápch, nižšiu spotrebu paliva a plynulejšiu premávku. Zatiaľ však zostáva len pri experimentoch a testoch, ktoré majú ukázať, či bude biele svetlo na semafore naozaj prínosom – alebo len zaujímavou kapitolou v dejinách dopravných inovácií.
