Keď sa povie najväčšie či najznámejšie európske pohorie, väčšina ľudí si okamžite vybaví zasnežené alpské štíty, romantické horské dedinky a lyžiarske strediská. Alpy sú právom symbolom majestátnych hôr starého kontinentu. No pokiaľ ide o dĺžku, prvenstvo im už dávno nepatrí. Skutočný rekordér leží na severe Európy – Škandinávske hory, ktoré sa rozprestierajú naprieč Nórskom, Švédskom a Fínskom a merajú až 1 762 kilometrov.
Severný gigant, o ktorom sa málo hovorí
Škandinávske hory možno nemajú popularitu Álp, ale ich rozsah a surová krása vyrážajú dych. Tiahnu sa pozdĺž celého Škandinávskeho polostrova a predstavujú akúsi chrbticu severu. Na rozdiel od Álp nepôsobia dramaticky vďaka výške, ale svojou rozlohou, hlbokými údoliami, nekonečnými náhornými plošinami a úžasnou čistotou prírody.
Ich dĺžka, 1 762 kilometrov, z nich robí bezkonkurenčne najdlhšie pohorie Európy. Pre porovnanie, Alpy majú len približne 1 200 kilometrov, čo im zabezpečuje až tretie miesto v rebríčku. Na druhom mieste sa umiestnili Karpaty, ktoré sa tiahnu od Rumunska cez Slovensko až po Poľsko a Česko – ich dĺžka je okolo 1 500 kilometrov.
Hory, ktoré sa ponárajú do mora
Zatiaľ čo alpské masívy sú známe ostrými štítmi a zelenými dolinami, severské hory majú drsný, tichý a priam mystický charakter. V Nórsku sa ich mohutné žulové steny zrážajú priamo s morom a vytvárajú svetovo preslávené fjordy – hlboké morské zálivy vysekané kedysi dávno ľadovcami. Táto kombinácia skál, vody a svetla vytvára krajinu, ktorá pôsobí, akoby pochádzala z iného sveta.
Najvyšší vrchol pohoria, Galdhøpiggen, sa týči do výšky 2 469 metrov a patrí medzi najobľúbenejšie ciele turistov i horolezcov. Napriek tomu, že tieto hory nie sú extrémne vysoké, ich dramatické scenérie často pôsobia monumentálnejšie než v Alpách.
Zem stará ako samotný kontinent
Škandinávske hory nevznikli včera – ich geologická história siaha stovky miliónov rokov dozadu. Mnohé horniny, z ktorých sú zložené, patria medzi najstaršie na Zemi. V priebehu vekov ich formovali ľadovce, ktoré po sebe zanechali hlboké doliny, jazerá a skalné útvary jedinečného tvaru.
Ich územie je pretkané tisíckami údolí, stovkami náhorných plošín a nekonečnými tundrami, kde sa stretáva ticho, vietor a arktická krása. Človek tu má pocit, že sa ocitol v priestore, kde čas plynie inak – pomalšie, pokojnejšie a v úplnom súlade s prírodou.
Krajina fjordov, jazier a ľadovcov
Len málokde na svete nájdete takú rozmanitosť ako v týchto severných horách. V ich útrobách sa ukrýva viac než 2 000 ľadovcov, desiatky tisíc jazier a viac ako 50 000 ostrovov, ktoré tvoria nezameniteľnú mozaiku škandinávskej prírody.
Najväčšou ozdobou sú však nórske fjordy – napríklad Geirangerfjord či Sognefjord, ktoré sú zapísané aj v zozname svetového dedičstva UNESCO. Ich kombinácia tichej vody, strmých skál a hustej hmly vytvára atmosféru, ktorú nezažijete nikde inde na svete.
Raj pre dobrodruhov
Pre turistov, horolezcov, cyklistov či fotografov sú Škandinávske hory splneným snom. Ich chodníky vedú cez divoké údolia, tundru aj popri jazerách, ktoré sa lesknú ako zrkadlá.
Vo Švédsku sa týči známy vrchol Kebnekaise, ktorý so svojou výškou 2 100 metrov predstavuje najvyšší bod krajiny. Fínsko, hoci je prevažne nížinaté, sa môže pochváliť vrchom Halti s výškou 1 324 metrov, ktorý symbolicky uzatvára severnú hranicu tohto rozsiahleho pohoria.
Nie sú to len miesta pre skúsených horalov – aj bežný návštevník tu nájde pokoj, čistý vzduch a ticho, ktoré je v dnešnom svete čoraz vzácnejšie.
Sever Európy ako nedotknutý klenot
Škandinávske hory sú dôkazom, že krása nemusí mať extrémnu výšku. Ich sila spočíva v rozlohe, veku, čistote a nekonečnom priestore. Kto raz zažije východ slnka nad nórskym fjordom alebo ticho švédskej tundry, ten pochopí, prečo si tento kraj získal srdcia milovníkov prírody z celého sveta.
Ak teda nabudúce budete rozmýšľať, ktoré pohorie je v Európe najdlhšie, spomeňte si na sever. Nie Alpy, ani Karpaty, ale práve Škandinávske hory sú tým nenápadným, no neprekonateľným rekordérom starého kontinentu.
