Mnohí ľudia berú neporiadok v domácnosti ako niečo úplne bežné. Trochu rozhádzané oblečenie, pár predmetov na stole navyše či poličky preplnené spomienkami sa zdajú ako neškodná „daň za život“. Lenže neporiadok môže mať na človeka oveľa väčší dopad, než si uvedomujeme. Dokáže zasiahnuť nielen naše fyzické zdravie, ale aj psychickú pohodu – a v niektorých prípadoch dokonca poukazuje na skryté psychické poruchy.
Upratovaniu sa pritom často vyhýbame nie preto, že by sme nechceli, ale preto, že jeho dôležitosť podceňujeme.
Stará čínska múdrosť aj moderná veda sa zhodujú
Feng šuej, tisíce rokov stará čínska filozofia práce s priestorom a energiou, hovorí jasne: domov by mal byť harmonický, čistý a usporiadaný tak, aby životná energia mohla voľne prúdiť. Prostredie, v ktorom žijeme, má priamy vplyv na našu vitalitu, zdravie aj šťastie.
Zaujímavé však je, že rovnaký názor potvrdzujú aj moderné psychologické štúdie. Ukazuje sa, že vedomý, nie vynútený úklid znižuje napätie, podporuje tvorivosť a pomáha človeku udržiavať mentálnu pohodu. Naopak chaos v domácnosti býva spájaný s podráždenosťou, náladovosťou či dokonca depresívnymi stavmi.
Veci, ktoré vlastníme, sú pre nás dôležité – ale len do určitej miery
Predmety si kupujeme a uchovávame preto, že pre nás majú emocionálnu či estetickú hodnotu. Suveníry, dekorácie alebo darčeky od blízkych nám pripomínajú príjemné zážitky a vytvárajú pocit domova.
Problém však nastáva vo chvíli, keď týchto vecí začína byť priveľa. Americký portál so zdravotne overeným obsahom, upozorňuje, že ak je byt preplnený nábytkom či rôznymi drobnosťami, už to z odborného pohľadu spadá do kategórie neporiadku – aj keď si to sami neuvedomujeme.
Niekedy je to len „preplnená polica“. No inokedy môže ísť o začiatok omnoho vážnejšieho problému.
Patologické hromadenie – keď je ťažké niečo vyhodiť
Patologické hromadenie, známe aj ako porucha zhromažďovania, je duševná choroba, pri ktorej človek nedokáže vyhodiť ani zdanlivo bezcenný predmet.
Môže to byť stará obálka, rozbitá dekorácia, časopis z roku 2001 – čokoľvek, čo „raz môže byť dobré“.
Ľudia trpiaci touto poruchou majú:
- problém triediť veci
- problém rozhodovať sa, čo je dôležité a čo nie
- strach, že niečo vyhodia predčasne
- domácnosť tak preplnenú, že sa ňou pomaly nedá prejsť
Štúdie dokonca ukazujú, že so vzrastajúcim vekom sa schopnosť zbavovať sa nepotrebných predmetov zhoršuje. Starší ľudia majú tendenciu byť k svojim veciam viac pripútaní a zbavovanie sa predmetov v nich vyvoláva úzkosť či pocit straty.
Takto preplnené priestory sú nielen psychicky vyčerpávajúce, ale aj zdravotne riskantné. Prach a roztoče, ktoré sa usádzajú na množstve predmetov, môžu spôsobovať alergie, podráždenie očí či dýchacie problémy. National Geographic navyše upozorňuje, že v prachu sa môžu nachádzať aj škodlivé chemické látky spájané s vážnymi ochoreniami vrátane rakoviny.
Keď neporiadok prerastie do extrému: Diogenov syndróm
Zvlášť závažnou formou neporiadku je Diogenov syndróm, ktorý sa vyskytuje najmä u starších ľudí. Ide o poruchu, pri ktorej človek žije v extrémne nehygienických podmienkach, zanedbáva osobnú starostlivosť a domácnosť môže doslova pripomínať skládku odpadu.
Takíto ľudia:
- sa vyhýbajú spoločnosti
- odmietajú pomoc
- bývajú apatickí
- a popri neporiadku trpia aj patologickým hromadením
Domácnosť plná odpadkov predstavuje nespočetné hygienické riziká – od plesní až po nebezpečné mikroorganizmy. Okrem zdravotných rizík však hrozí aj zvýšené nebezpečenstvo úrazu. Aj taká jednoduchá vec, ako nezasunutá stolička či topánky rozhádzané pri dverách, môžu spôsobiť nepríjemný pád.
Chaos neovplyvňuje len dom, ale aj myseľ
Niekto tvrdí, že „v jeho neporiadku má systém“, no podľa odborníkov náš mozog v chaotickom prostredí pracuje inak.
Psychologička upozorňuje, že prehnané množstvo podnetov – a medzi ne patrí aj neporiadok – preťažuje mozog, znižuje schopnosť sústrediť sa a zhoršuje pracovnú pamäť.
Výsledkom je, že:
- nedokážeme sa tak dobre koncentrovať
- myšlienky nám odbiehajú
- cítime sa vyčerpaní
- a máme pocit, že nič nestíhame
Niektorí jedinci sú na neporiadok menej citliví, no väčšina ľudí ho podvedome vníma ako niečo, čo „visí vo vzduchu“. Ako úloha, ktorú treba splniť. Ako niečo, čo neustále pripomína, že ešte niečo nie je hotové.
Keď sa neporiadok podpíše na psychike
Život v neorganizovanom priestore môže vyvolávať pocity viny – jednoducho preto, že máme pocit, že domácnosť nezvládame.
Môže vyvolávať aj hanbu, keď príde neohlásená návšteva. Frustráciu z toho, že nikdy nič nevieme nájsť. A dlhodobo dokonca prispieva k úzkosti, zlej nálade či depresii.
Jedna zo štúdií ukázala, že neporiadok a nadmerné hromadenie predmetov:
- zvyšuje hladinu stresového hormónu kortizolu
- zhoršuje podráždenosť a napätie
- môže spustiť úzkosti či depresívne stavy
- a navodzuje pocit, že nemáme kontrolu nad vlastným životom
Ľudia, ktorí už trpia úzkosťami či depresiami, majú zvyčajne ešte menšiu chuť upratovať. A tak sa dostávajú do začarovaného kruhu, z ktorého je veľmi ťažké vystúpiť.
Okolie si pritom často myslí, že ide o lenivosť alebo „bordelárstvo“. Málokto si uvedomuje, že za neporiadkom môže stáť psychická porucha – a často si to neuvedomuje ani samotný človek, ktorý v takomto prostredí žije.
Čistá domácnosť, čistá myseľ
Neporiadok v dome takmer vždy znamená aj neporiadok v hlave. Naopak, uprataný priestor má schopnosť upokojiť, zlepšiť náladu a navodiť pocit istoty a kontroly.
Upratovanie nie je len fyzická aktivita, ale aj mentálny proces. Keď triedime veci okolo seba, triedime aj myšlienky. A práve preto môže čistý domov výrazne prispieť k nášmu fyzickému aj duševnému zdraviu.
