Kto myslí na jar už v septembri, ten sa na budúcu sezónu môže tešiť bez zbytočnej námahy. Jesenná výsadba trvaliek je totiž osvedčený trik skúsených záhradkárov. Rastliny majú ešte dosť času na to, aby vytvorili pevné korene a cez zimu načerpali silu. Na jar sa potom prebudia robustnejšie, zdravšie a odmenia vás bohatým kvitnutím.
Zatiaľ čo mnohí na konci leta už len zbierajú úrodu, čistia záhony a pomaly uzatvárajú sezónu, znalci vedia, že september je ideálnym obdobím na sadenie. Pôda je stále teplá, vlhkosť stabilnejšia než počas horúceho leta a mladé sadenice sa nemusia trápiť s vysokými teplotami. Kým ich do jari prikryje sneh alebo listy, stihnú si pokojne „zvyknúť“ na nové miesto.
Ak by ste tie isté druhy zasadili až na jar, väčšinou by nemali dosť času na zakorenenie, čo by sa prejavilo slabším rastom aj menšou odolnosťou. Preto je rozumnejšie dať im šancu práve teraz. Tu je sedem osvedčených trvaliek, ktoré zvládnu aj menej priaznivé podmienky a každú jar premenia záhradu na pestrofarebný raj.
Poniklec – nežný posol jari
Len čo zima začína ustupovať, na záhonoch sa objavia prvé zamatové púčiky ponikleca (Pulsatilla vulgaris). Hoci jeho kvety pôsobia krehko, rastlina je veľmi odolná a bez problémov prečká aj tuhé zimy. Najčastejšie má fialové kvety, no dostupné sú už aj biele či červené kultivary. Dorastá do výšky asi 30 cm, preto krásne vynikne v skalke alebo na okraji záhona.
Zaujímavosťou je, že poniklec sa dá úspešne pestovať aj zo semien vysievaných práve na jeseň. Chladné mesiace zabezpečia prirodzenú stratifikáciu, bez ktorej by semená len ťažko vyklíčili. Kvety sa objavujú ešte pred olistením, čo záhonom dodáva jedinečný pôvab.
Okrasný cesnak – guľaté fialové ozdoby
Rod Allium poznáme z kuchyne, no jeho okrasné druhy patria medzi skutočné hviezdy jarných kvetinových záhonov. Obrovské guľovité súkvetia, poskladané z desiatok drobných kvietkov, sa týčia na pevných stonkách a pôsobia, akoby sa vznášali vo vzduchu. Niektoré druhy dorastajú až do 120 cm a hlávky môžu mať priemer 15 cm.
Darí sa im na plnom slnku a v priepustnej, mierne kyslej pôde. Starostlivosť je minimálna – na jar prakticky nič nepotrebujú, len po odkvitnutí odstráňte suché hlávky, aby rastlinu zbytočne nezaťažovali.
Dračík – štíhle elegancie v rôznych farbách
Penstemon, známy aj ako dračík, si získava čoraz viac priaznivcov. Na štíhlych stonkách nesie množstvo rúrkovitých kvetov, ktoré pripomínajú hľadíky. Farebná paleta je veľmi bohatá – od čistej bielej cez odtiene ružovej a červenej až po výraznú modrofialovú.
Dračík potrebuje slnečné miesto a dobre priepustnú pôdu. Pozor na premočenie, ktoré nezvláda. V septembri ho môžete dokonca rozmnožiť odrezkami, takže ak si obľúbite konkrétnu odrodu, rýchlo si jej môžete dopestovať viac.
Veronika klasnatá – štetce namočené do modrej
Rozrazil (Veronica) na prvý pohľad pôsobí nenápadne, no keď rozkvitne, záhon sa premení na more štíhlych modrých klasov. Kvety pripomínajú maliarske štetce ponorené do azúrovej farby. Okrem modrej dnes existujú aj kultivary s bielymi či ružovými kvetmi.
Rozrazil je ideálny do slnečných záhonov s ľahšou pôdou. Po výsadbe mu doprajte viac vody, no keď zakorení, zvládne aj suchšie obdobia. Ak mu budete priebežne odstraňovať odkvitnuté súkvetia, dokáže kvitnúť viackrát počas jednej sezóny, čo z neho robí veľmi vďačnú rastlinu.
Kosatec nemecký – aristokrat medzi trvalkami
Kosatec (Iris germanica) patrí medzi najpôsobivejšie trvalky vôbec. Jeho vznešené kvety vynikajú v množstve odtieňov – od jemných pastelových až po sýto tmavé, niektoré navyše krásne voňajú. V antickom Grécku bol kosatec spájaný s bohyňou dúhy Iris, a niet divu – jeho rozmanitá farebnosť je naozaj očarujúca.
Najlepšie sa mu darí na slnečných miestach v priepustnej, ľahšej pôde s pieskom. V ťažkej ílovitej zemi by jeho podzemky mohli zahnívať. Pri správnych podmienkach sa však stane ozdobou každej záhrady.
Pivonky – kráľovné jarných záhonov
Len čo sa pivonky (Paeonia) rozkvitnú, premenia sa na dominanty, ktoré nemožno prehliadnuť. Ich obrovské plné kvety sú nielen krásne, ale aj silne voňajú. Niekedy sú také ťažké, že sa skláňajú k zemi.
Vysádzajte ich na jeseň na slnečné a úrodné stanovište, kde sa im bude dariť dlhé desaťročia. Nepresádzajte ich často, lebo to neznášajú. Po výsadbe je prirodzené, že prvý rok nekvitnú – potrebujú si „zvyknúť“. Potom vás ale budú tešiť desiatky rokov.
Čemerica – kvitnúca už počas zimy
Čemerice (Helleborus) patria medzi rastliny, ktoré sú ako stvorené pre netrpezlivých. Zatiaľ čo väčšina záhrady ešte odpočíva, čemerice už dokážu kvitnúť. V teplejších oblastiach rozvinú kvety aj počas zimy, v chladnejších hneď na začiatku jari.
Ich kvety v odtieňoch bielej, žltej, ružovej či tmavofialovej nádherne rozžiaria polotienisté kúty pod stromami alebo menej slnečné časti záhonov. Milujú humóznu, priepustnú pôdu a v suchých obdobiach im doprajte pravidelnú zálievku.
Ak chcete, aby vás jar budúci rok privítala bohatou paletou farieb a vôní, myslite na to už teraz. Trvalky vysadené v septembri sa vám odvďačia vitalitou, zdravým rastom a kvetinovým predstavením, ktoré vás poteší dlhé roky.
