Pestovanie teplomilných paprík má svoje špecifiká. Často sa stáva, že drobné omyly pri výseve, zavlažovaní či voľbe stanovišťa pripravia pestovateľov o nemalú časť úrody. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to, aké sú tie najčastejšie chyby a ako sa im vyhnúť.
Pôvod paprík a ich nároky
Paprike, feferónke či chilli papričke sa darí v teplých a slnečných podmienkach. Pochádzajú pôvodne zo Strednej a Južnej Ameriky, a hoci sa môžu zdať na naše zemepisné šírky príliš náročné, v skutočnosti ich zvládneme pestovať aj u nás – stačí si osvojiť niekoľko jednoduchých pravidiel a vybrať správnu odrodu. V chladnejších oblastiach je však vhodné pestovanie hlavne v skleníkoch alebo fóliovníkoch.
Najdôležitejšími faktormi úspešného pestovania paprík sú:
- Kvalitné a vhodne vybrané semená (podľa toho, či chceme pestovať na poli, v skleníku či vo fóliovníku)
- Správny termín výsevu
- Dostatočné teplo, svetlo a pravidelná zálievka
- Optimálna výživa – hnojenie s vyváženým obsahom makro- a mikroprvkov
- Chránené a teplé stanovište, ideálne s vyššou vlhkosťou vzduchu
Ak sa v niektorom z týchto bodov pomýlite, papriky môžu začať trpieť, strácať kvety či obmedziť tvorbu plodov. Pozrime sa teraz konkrétnejšie na päť najčastejších chýb, ktoré vám môžu pokaziť celé pestovateľské úsilie.
Chyba 1: Neskorý výsev
Ak chcete, aby vám papriky priniesli prvé plody už v prvej polovici leta, mali by ste výsev naplánovať na polovicu februára. Absolútne najneskorší termín je pritom polovica marca. Semená paprík totiž klíčia veľmi pomaly, a preto si vyžadujú skorý štart.
Čo sa stane, ak vysejete neskôr?
- S predĺžením klíčenia sa posúva aj termín prvých zrelých plodov, často aj o niekoľko týždňov.
- Ak tento správny moment premeškáte, radšej si zaobstarajte hotové sadenice, aby ste neprišli o celú sezónu.
Ideálne je zaobstarať si rôzne odrody, vrátane skorých aj neskorých. Zabezpečíte si tak plynulý prísun čerstvých paprík až do jesene.
Tip na výsev a predpestovanie:
- Výsevné misky alebo mini poháre umiestnite na najsvetlejšie a najteplejšie miesto v dome.
- Ak nemáte k dispozícii vyhrievaný skleník či zimnú záhradu, vhodnou alternatívou môže byť parapet južne orientovaného okna.
- Pomôcť môžu aj špeciálne rastlinné lampy, ktoré poskytnú mladým rastlinkám extra dávku svetla v období, keď je denné svetlo ešte obmedzené.
Kedy vysádzať von alebo do skleníka?
Po 15. máji, teda po takzvaných „troch zmrznutých“, kedy už nebývajú očakávané prízemné mrazy.
Chyba 2: Nedostatok tepla
Pomerne rozšíreným problémom je aj nezabezpečenie dostatočne teplých podmienok pre klíčenie. Pre úspešné vyklíčenie by sa teplota substrátu mala pohybovať medzi 25 až 28 °C.
Ako na to?
- Ak máte možnosť, umiestnite výsevnú misku alebo miniparenisko blízko zdroja tepla, napríklad na vykurovaciu rohož.
- Keď už papriky vyklíčia a presadíte ich (pikírujete) do samostatných črepníkov, teplotu môžete mierne znížiť na 20 – 22 °C.
- Dávajte pozor na prievan a chladnejšie okná, ktoré môžu rastlinky veľmi spomaliť v raste.
Ak by semienkam chýbalo teplo, môžu hniť, napadnúť ich plesne alebo vôbec nevyklíčia.
Chyba 3: Nesprávne načasovanie hnojenia
Papriky patria do čeľade ľuľkovitých, podobne ako paradajky či baklažány, a sú známe tým, že potrebujú dostatok živín. Dôležité však je nielen množstvo, ale aj vhodná skladba hnojív a ich správne načasovanie.
Podpora koreňov a rastu na začiatku
- Krátko po presadení do výživného substrátu je dobré podporiť tvorbu koreňového systému napríklad lignohumátom (humínové a fulvové kyseliny).
- V prvej fáze rastu využijete hnojivá s vyšším obsahom dusíka, aby rastliny rýchlo naberali listovú hmotu a zosilneli.
V období kvitnutia a plodenia
- Keď papriky začnú tvoriť prvé kvety, v hnojive by sa mal zvýšiť podiel fosforu a draslíka.
- Dusík už potom pridávajte opatrnejšie, pretože príliš veľa zelenej hmoty pôjde na úkor kvetov a plodov.
- Nezabúdajte na vápnik, aby ste predišli hnilobe kvetných koncov (tzv. suchá škvrnitosť). Vápnik pravidelne dodávajte počas celej fázy plodnosti.
Mikroprvky sú tiež dôležité
Paprike prospieva aj dostatok mikroprvkov, ako napríklad meď, železo, zinok, mangán, molybdén či bór. Dobre vyvážené hnojivo je preto kľúčom k silným a zdravým rastlinám.
Chyba 4: Nevhodné stanovište
Rozhodnutie pestovať papriky vonku či v skleníku by ste mali zvážiť podľa klimatických podmienok vášho regiónu. V obzvlášť teplých lokalitách (napr. na južnom Slovensku či vo vinohradníckych oblastiach) sa im na poli či záhone môže dariť veľmi dobre.
Aká klíma paprike škodí?
- Dlhodobo nízke teploty pod 15 °C spomaľujú rast a rastlina ťažšie nasadzuje kvety.
- Pomalý alebo oneskorený rast vedie k nižšej úrode a horšej kvalite plodov.
Výhody skleníka či fóliovníka
- Vyššia vlhkosť vzduchu, ktorá paprikám prospieva a chráni ich pred opadávaním kvetov pri vysokých teplotách.
- Stabilnejšia teplota počas dňa aj noci.
- Možnosť rastliny ľahšie ochrániť pred nepriaznivým počasím (prudký dážď, chladné noci na jar).
Ak bývate vo vyššej nadmorskej výške alebo v miestach s chladnejším a nestabilným počasím, skleník či fóliovník bude jednoznačne lepšou voľbou.
Chyba 5: Nedostatočná zálievka
Paprike, podobne ako jej príbuzným paradajkám, veľmi prospieva pravidelná a dostatočná zálievka. Pokiaľ rastliny trpia nedostatkom vody, nedokážu naplno využiť svoj rastový potenciál, plody bývajú menšie a menej šťavnaté.
Ako často zalievať?
- V letných horúčavách môže byť potrebné zalievať aj každý deň, najmä ak pestujete v nádobách.
- V záhonoch či vo fóliovníku zalievajte dostatočne, ale pozor na premočenie. Ideálna je dôkladná a hlboká zálievka v dlhších intervaloch, aby koreňový systém rástol do hĺbky.
Mulčovanie ako spoľahlivý pomocník
- Zamulčujte povrch pôdy okolo paprík (napríklad posekanou trávou či slamou).
- Mulč vrstvu chráni zem pred nadmerným odparovaním a ušetrí vám čas aj námahu pri zalievaní.
Zhrnutie a záverečné odporúčania
Aby ste sa vyhli zbytočným chybám pri pestovaní paprík, je dôležité dbať na včasný výsev, dostatok tepla i pravidelnú výživu. Nezabúdajte tiež na primeranú vlhkosť vzduchu, kvalitnú zálievku a vhodné miesto, kde papriky nebudú trpieť chladom.
Stručný prehľad, čo paprikám prospieva:
- Včasný výsev (najlepšie od polovice februára do polovice marca).
- Dostatok tepla (25 – 28 °C pri klíčení, neskôr 20 – 22 °C).
- Pravidelné a postupné hnojenie so správnym pomerom N-P-K a mikronutrientov.
- Vhodné stanovište (teplé a slnečné, skleník alebo fóliovník v chladnejších oblastiach).
- Výdatná zálievka a mulčovanie pôdy.
Ak sa budete týmito pravidlami riadiť, papriky vám vďačne prinesú bohatú úrodu farebných, šťavnatých a chutných plodov. Navyše vás potešia aj v kuchyni – či už v čerstvých šalátoch, pečených jedlách alebo ako chrumkavá príloha. Vďaka dôkladnej starostlivosti a vyhýbaniu sa týmto piatim najčastejším chybám si zabezpečíte úspešnú sezónu pestovania paprík, na ktorú sa budete tešiť každý rok.
