Vyzerá to tak, že Čína chce na základe ruského know-how a skúseností vyvinúť reaktor pre svoju prvú lietadlovú loď s jadrovým pohonom.
Rusko totiž prizvalo Čínu k budovaniu jeho jadrového ľadoborca novej triedy, čo zahŕňa aj vývoj lodných nukleárnych reaktorov.
Ako píše americký portál The National Interest, Číňanom by táto spolupráca mala poskytnúť vedomosti potrebné na vývoj vlastného reaktora, ktorý bude mať dostatočný výkon na poháňanie lietadlovej lode.
Od jadrových ponoriek k nukleárnym lodiam
Portál pripomína, že jadrové reaktory sa od 50. rokov minulého storočia v armáde využívali najskôr na poháňanie ponoriek. Úspešné spustenie viacerých jadrových ponoriek Američanom dokázalo perspektívu takéhoto pohonu.
Svoju prvú vojenskú loď na jadrový pohon USS Long Beach preto vyvinuli už v roku 1961, tesne potom pustili na more podobnú loď USS Enterprise. Obe poháňali reaktory s výkonom 120 MW. Nasledovalo niekoľko ďalších vojenských lodí s nukleárnym pohonom, ich počet bol však obmedzený pre ich vysokú cenu.
Prvá lietadlová loď s nukleárnym reaktorom USS Nimitz bola uvedená do služby dňa 3. mája 1975. Poháňali ju dva reaktory typu A4W s výkonom až 550 MW. Posledné takéto vojenské plavidlo USS Gerald Ford má reaktory s výkonom 700 MW.
Najprv jadrové ľadoborce, potom vojenské lode
V Sovietskom zväze to bolo inak. Hoci Sovieti tiež mali už v 50. rokoch minulého storočia fungujúce jadrové ponorky, váhali s používaním jadrového pohonu pre iné vojenské lode.
Prvou loďou s jadrovým pohonom bol ľadoborec Lenin, ktorý spustili na vodu v roku 1959. Do roku 1990 dali do prevádzky ďalších deväť takýchto ľadoborcov, ktorých reaktory mali výkon asi 150 MW.
Prvá vojenská loď na nukleárny pohon Kirov opustila prístav až v roku 1974, neskôr vyrobili štyri ďalšie tohto typu. Výkon ich reaktorov dosahoval od 150 po 300 MW.
Jedinú ruskú lietadlovú loď Admirál Kuznecov zachvátil požiar (video)
Číňania podľa všetkého zmýšľajú podobne ako Sovieti a vybrali si cestu od ponoriek cez ľadoborce po vojenské lode. Čína už jadrové ponorky má a svoju prvú lietadlovú loď na konvenčný pohon dala do prevádzky len v roku 2018.
Podľa portálu však vyvíja novú lietadlovú loď vyššej triedy, ktorá by mala mať jadrový pohon. Na tento účel však bude potrebovať reaktory s oveľa vyšším výkonom, než montuje do ponoriek. Spolupráca s Rusmi na konštrukcii jadrových ľadoborcov by jej mohla poskytnúť potrebné skúsenosti.
„To, že Rusi nechajú Číňanov študovať ich jadrové ľadoborce, opäť ukazuje, že Peking a Moskva plánujú dlhodobú vojenskú spoluprácu. Samozrejme, nič nebude isté, kým Čína neuvedie svoju prvú vojenskú loď na jadrový pohon do prevádzky, pravdepodobne niekedy okolo roku 2030,“ uzavrel portál.
