Zmieniť sa v lietadle azerbajdžanských aeroliniek o arménskom koňaku Ararat či vysloviť „Jerevan“ v uliciach Baku znamená v lepšom prípade riskovať iba prebodnutie pohľadom. Pri vybavovaní víz do Azerbajdžanu musíte vopred deklarovať, že ste predtým nenavštívili Náhorný Karabach.
Na území, ktoré je dlhodobo „jablkom sváru“ medzi Arménskom a Azerbajdžanu, sa koncom septembra opäť rozhoreli silné boje so stovkami obetí. Ďalším stretom nateraz zabránilo prímerie platné od minulého týždňa. Dohliadať naň budú spojenci oboch štátov – Rusko a Turecko.
Pôvod sváru v snahách Ruska o prehĺbenie vplyvu
Začiatok konfliktu o územie označované aj ako Arcach sa datuje na koniec 80. rokoch 20. storočia. Pozastavený bol prímerím podpísaným v máji 1994. Ak by sme však v dejinách pátrali hlbšie, pôvod všetkého by sme našli na začiatku 19. storočia.
Arménsky premiér chce vyriešiť politickú krízu v krajine, predstavil plán na zabezpečenie stability
„Po rusko-perzských vojnách bolo územie celého Južného Kaukazu, patriaceho pôvodne pod vplyv Perzie a Osmanskej ríše, pripojené k cárskemu Rusku,“ hovorí slovenský historik Lukáš Rybár.
V priebehu celého 19. storočia začalo Rusko prehlbovať svoj ekonomický a politický vplyv v tomto regióne. Napríklad presídľovaním obyvateľov na celom Južnom, neskôr aj na Severnom Kaukaze. V neskoršom období to bolo dôvodom značného napätia a sporov.
„Tie sa neskôr, najmä v 20. storočí, pod vplyvom nacionalistických myšlienok, sovietskej politiky a ďalších zahranično-politických vplyvov vyostrovali a následne sa stali jednou z príčin etnických ozbrojených konfliktov, akým je súčasná vojna o Náhorný Karabach,“ dodal člen Katedry všeobecných dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Svoje zohráva štátna politika a propaganda krajín
Podľa historika je potrebné si uvedomiť, že ani jeden zo súčasných štátov, Arménsko a Azerbajdžan, úplne neodráža prirodzené etnické historické hranice. Oba štáty vznikli v priestore Južného Kaukazu, ktoré bolo dlhodobo, z hľadiska etnického a religiózneho, výrazne heterogénnym prostredím.
Azerbajdžan predĺžil Arménsku lehotu na odovzdanie jedného z okresov v Náhornom Karabachu
Chtiac-nechtiac, vzťahy medzi týmito štátmi súperiacimi o Náhorný Karabach sa preto každodenne prenášajú do života obyvateľov oboch strán barikády. Svoje však podľa historika zohráva aj štátna politika a propaganda oboch krajín. Tie sa prejavujú takmer vo všetkých sférach sociálno-politického a kultúrneho života krajín.
Podľa Rybára je Arménsko často vykresľované azerbajdžanskou vládou ako agresor a vonkajší politický nepriateľ s tým, že celospoločenskou úlohou Azerbajdžancov je brániť národné záujmy a podporovať štátny establishment v snahe získať späť región Náhorného Karabachu. V očiach verejnosti sa Arméni stávajú neprijateľným a netolerovateľným etnickým elementom.
„Prejavuje sa to napríklad odmietaním predaja tradičných arménskych výrobkov – alebo v opačnom prípade tureckých/azerbajdžanských -, odmietaním ich pôvodných kultúrnych tradícií, jedál, piesní, umeleckých diel a podobne,“ hovorí historik, ktorý pred niekoľkými rokmi strávil dva mesiace v rámci výskumného pobytu na štátnej univerzite v azerbajdžanskej metropole Baku.
Arménsko-azerbajdžanský konflikt rozbil mnohé väzby
Po týchto slovách spomenul zážitok kamaráta. Keď letuška v lietadle cestujúcim odporúčala, aby v Baku ochutnali azerbajdžanský koňak, dotyčnému, ktorý sa opýtal, či je to podobný výrobok ako arménsky Ararat, sa v momente otočila chrbtom a odišla.
„Keď sa zasa počas prechádzky po meste v skupinke zhovárali o Arménsku a Jerevane, cítili zvláštne pohľady okolia. Preto si radšej povedali, že Arménsko bude lepšie v debatách nazývať susednou krajinou a Jerevan hlavným mestom u susedov,“ dodal.
Rybár sa však stretol aj s nostalgiou človeka, ktorý v dobrom spomínal na obdobie pred rokom 1988. V minulosti, v 19. storočí a v období Sovietskeho zväzu, bežne v Jerevane žili dlhodobo početné azerbajdžanské komunity, a naopak mesto Baku bolo obývané mnohými arménskymi rodinami. Medzi oboma etnickými či národnostnými skupinami tak vznikali ekonomické, sociálne či súkromné väzby.
Mnohí Arméni a Azerbajdžanci boli vtedy priateľmi, ba dokonca rodinnými príbuznými. V tomto prípade si je podľa historika nutné uvedomiť, že arménsko-azerbajdžanský konflikt neurobil hrubú nepriateľskú čiaru iba medzi dvoma susednými krajinami, ale zároveň rozbil mnohé vzájomné priateľské a rodinné väzby.
Vyhrotenejší sú prevažne mladí Azerbajdžania
Keďže kaukazské národy patria k tým horkokrvnejším, aj vnímanie Arménska v Azerbajdžane býva často až extrémisticky emotívne. V iných prípadoch sú zasa ľudia umiernenejší alebo s konfliktom o Náhorný Karabach iba ticho nesúhlasia.
Boje o Náhorný Karabach sa zastavia, do oblasti mieria ruské mierové sily
„Z osobnej skúsenosti môžem poznamenať, že prevažne u mladšej generácie Azerbajdžancov je možné postrehnúť vyhrotenejší postoj voči ,arménskemu susedovi´, kým v prípade staršej generácie je tento postoj o niečo zmierlivejší a racionálnejší,“ opisuje Rybár.
Napäté vzťahy medzi arménskou a azerbajdžanskou stranou bolo podľa jeho slov cítiť aj v akademicko-univerzitnom prostredí. Napríklad na veľkej súťaživosti azerbajdžanských a arménskych vedeckých tímov na medzinárodnej pôde či hľadanie historických súvislosti pre potvrdenie nároku na územie Náhorného Karabachu, čomu sa vo svojich odborných prácach venovali najmä azerbajdžanskí historici.