Európu stále trápi migrácia. Slovensko je pripravené prijať niekoľko stoviek migrantov. Výraznejšie počty odmietlo.
Treba objektívne uznať, že vo vzťahu ku kvótam na Slovensku poriadne zabrala vláda aj parlament, v NR SR sme prijali spoločnú deklaráciu proti kvótam naprieč politickým spektrom a premiér Fico v Bruseli zviedol mimoriadny boj, klobúk dole, tento zápas sme v Európe vyhrali. Napriek odmietaniu kvót však Slovensko chce byť solidárne, to sme jasne zdôraznili. V prvom rade ale treba riešiť príčiny, ktoré sú v chudobnej Afrike, tam by mala smerovať naša solidarita predovšetkým. Netreba zabúdať aj na iné súvislosti – napríklad sa ukazuje, aké riskantné by bolo odkopnúť Grécko z európskej sféry vplyvu. Migranti chodia vo veľkom počte do Európy cez Grécko. Ak Gréci nebudú mať záujem na udržiavaní európskej solidarity, utečencov pustia ďalej. Zaplavia Balkán, ktorý je dosť nestabilný aj bez toho. Nasledovať bude stavba múrov, aby sa utečenci z Balkánu nedostali ďalej a roztočí sa kolotoč xenofóbie. Toto nemusí skončiť dobre. Mám vážne obavy o stabilitu Balkánu. Predsa tam v histórii vznikli veľké vojny, ktoré sa šírili do sveta. O Grécku dnes moralizujú najviac Nemci, ktorým po druhej svetovej vojne zásadne pomohli veľmoci Marshallovym plánom. Američania ich vtedy vyhrabali z najhoršieho, hoci tiež mohli moralizovať a donekonečna ich odsudzovať za spáchanie vojnových zločinov. Bolo by dnes lepšie prestať moralizovať o Grécku a rozmýšľať radšej nad dôsledkami činov. Buďme realisti. Dôsledkom skrachovaného a podvyživeného Grécka je nárast extrémizmu, riziko turbulencií a aj väčší tlak migrantov.
Kde vznikol podľa Vás problém s migráciou?
Keď veľmoci ako USA, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko rozbili Líbyu, cez ktorú dnes prichádzajú utečenci, keď prispeli k rozbitiu Sýrie, keď USA rozbili Irak, tak potom nemôžu zvaľovať zodpovednosť na niekoho iného. Práve z takýchto krajín na Západ prúdia utečenci. Má to konkrétnych vinníkov, ale následky si majú zlíznuť všetky štáty EÚ. To je nefér. Migranti dnes prirodzene idú do krajín ako je Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, lebo tam majú svoje komunity, mešity, ekonomickú perspektívu. Oni nechcú ísť na Slovensko, ani do Maďarska, ani do Lotyšska, chcú ísť na Západ. A veľmoci chcú vnútiť nielen nám, ale aj samotným utečencom, aby ostali u nás, hoci tu žiť nechcú. Tým mimochodom porušujú ich slobodu a ľudské práva, ale hlavná vec, že majú vzletné reči o humanizme a solidarite. Férové riešenie vo vzťahu k utečencom je jediné: aby utečenec po príchode do Európy dostal možnosť vybrať si krajinu, kam chce ísť žiť a kde chce požiadať o azyl. Ich snom nie je Slovensko, ale západné veľmoci, tam chcú žiť. A ak chceme byť ako Európania humanistickí a solidárni s utečencami, tak ich nechajme naplniť sny, ktoré majú a dajme im šancu ísť na Západ. Aj preto boli kvóty od počiatku zlým a nehumánnym riešením.
Ako teda pomôcť utečencom?
Opakujem, musíme riešiť príčiny problémov – bojovať proti militarizmu, proti chudobe, proti ekonomickému zotročovaniu Afriky zo strany západných koncernov. Ale musíme bojovať aj proti xenofóbii v Európe, tá sa nebezpečne šíri. Rozumiem tomu, že na Slovensku majú mnohí ľudia obavy z migrantov, najmä keď vidíme vyčíňanie Islamského štátu a asi aj preto sú pre mnohých ľudí prijateľnejšie kresťanské rodiny zo Sýrie. Treba sa na to pozrieť aj z druhej strany, z pohľadu moslimských utečencov. Moslimovia u nás nemajú náboženskú infraštruktúru. Ako by sa moslim cítil napríklad na Orave? Určite aj pre neho bude lepšie, ak by dostal možnosť žiť v Británii či Nemecku. To ale nič nemení na tom, že musíme pomôcť utečencom, ktorí sú preukázateľne v núdzi. Napríklad rodiny s deťmi. Do Európy ale prišlo aj mnoho mladých mužov, ktorí si tu chcú zarobiť, nič iné. Je smutnou iróniou, že tí najohrozenejší a najchudobnejší Afričania zostávajú vo svojich krajinách, pretože nemajú peniaze na prepravu do Európy. Vo vzťahu ku kvótam ale jednoznačne platí, že najlepšie pomôžeme, keď v Európe nebudeme robiť šokové doktríny na spôsob kvót a budeme pomáhať týmto ľuďom slobodne a dobrovoľne, a to Slovensko robí.
Dotknime sa aj inej témy. Robert Fico na sneme pred rokom hovoril o tom, že Smer-SD sa môže vo voľbách poraziť len sám. Upozorňoval na papalášizmus funkcionárov strany. Napriek tomu tu boli viaceré kauzy. Nie ste sklamaný, že aj počas vlády Smeru-SD dochádzalo ku kauzám?
Ku kauzám žiaľ dochádza pri každej vláde. V tomto nie je ideologický rozdiel medzi ľavicou a pravicou, či liberálmi a konzervatívcami, všetky politické prúdy chcú bojovať proti korupcii, ale nikto nemá čarovný prútik. Mňa akékoľvek kauzy mrzia o to viac, že sa potom celé mesiace neriešia hodnotové a praktické sociálne a ekonomické veci, ktoré sa riešiť majú a ľudia strácajú dôveru v štát. Pre mňa je ľavica o pomoci ľuďom, o budovaní sociálneho štátu a silných sociálnych štandardov, či o presadzovaní väčšej rovnosti v slovenskej spoločnosti. Každý úprimný ľavičiar pôjde ako prvý do boja proti korupcii, alebo klientelizmu, pretože korupcia oslabuje dôveru v štát a ľavica je presvedčená, že len štát môže pomôcť ľuďom pred trhovou džungľou. Slovensko dnes štát potrebuje na to, aby ekonomicky a sociálne pomáhal ľuďom. Ak by nebolo štátu, ľudia by boli ponechaní úplne napospas oligarchom a finančným žralokom. Tí by si potom kúpili všetko a každého. Jediný, kto sa dnes dokáže postaviť oligarchom, finančným skupinám, bohatým ľuďom, je silný štát, ktorý však musí byť efektívny, sociálne spravodlivý a nesmie byť skorumpovaný. Preto, bez ohľadu na to, či vládne ľavica, alebo pravica, musia byť nastolené prísne tresty za akékoľvek zneužitie moci. Korupcia má však vždy dve strany. Treba trestať aj štátnych úradníkov, ak sú korumpovaní, ale aj súkromnú stranu, ak korumpuje, pretože práve tam je ten zdroj zla. Nemôžeme vytvoriť ilúziu, že súkromná biznisová sféra je tá čistá a len štát je ten nemorálny. Je to často presne naopak. Základným presvedčením sociálnych demokratov je, že korupciu a papalášizmus môžeme poraziť len tam, kde je silný sociálny štát, kde je viac rovnosti v spoločnosti a kde demokracia víťazí nad trhmi. Naopak, tam, kde je slabý štát, kde sú slabí úradníci, ktorí sú podplatiteľní, kde sú obrovské majetkové rozdiely, tam vznikajú situácie, kde si bohatí kúpia všetko a každého. Preto by mal byť našim ideálom škandinávsky sociálny model, ktorý je veľmi rovnostársky a solidárny. Tam má človek dôstojnú životnú úroveň a nemá žiadnu motiváciu brať úplatok. Najdôležitejšie je zabrániť tomu, aby bohatí ľudia a finančné skupiny zneužívali svoju ekonomickú moc, a preto potrebujeme menej majetkových rozdielov, menej papalášov a menej veľkopodnikateľskej arogancie – tam je pes zakopaný.
U nás sú finančné skupiny silné a Smer-SD je osem rokov pri moci.
Očividne nie je možné zmeniť všetko lusknutím prstom, ale veľmi silne bojujeme napríklad proti daňovým únikom či proti koncentrácii ekonomickej moci. Ja si viem predstaviť tvrdé postihy pre týchto ľudí za každý prešľap, ale my sme zákonodarcovia, nie vyšetrovatelia. Systémovo však možno vyriešiť veci len tým, že oslabíte ekonomickú moc takýchto finančných skupín väčšou štátnou reguláciou, vyšším zdaňovaním najbohatších ľudí, bánk, koncernov a štátnymi zásahmi do ekonomiky. Bol by som napríklad rád, ak by sme mali čo najprogresívnejšiu daň, ktorá by postihla finančné skupiny, ale veľmi silne oceňujem, že sociálnodemokratická vláda vôbec zrušila nespravodlivú rovnú daň a zaviedla progresivitu do daňového systému, ako je to všade v najvyspelejších západných štátoch.
Povedali ste, že ste za tvrdé tresty. Za osem rokov vlády Smeru-SD sa však nič vážne nevyšetrilo.
Vyšetrovanie nie je úloha poslancov ani ministrov. Máme nezávislých vyšetrovateľov a inak to byť nemôže. Vždy musí prebehnúť nezávislé vyšetrovanie, nemôžeme predsa nikoho lynčovať. Ja by som bol najradšej, keby všetky kauzy ktorejkoľvek vlády boli čím skôr vyšetrené a vinníci boli poslaní do basy. Keď sa ukáže, že finančné skupiny nezákonne ovplyvňovali politiku a robili špinavý biznis, budem šťastný, ak takíto ľudia skončia v base.
Smer býva často obviňovaný, že finančné skupiny sú jeho sponzorom.
Smer býva obviňovaný zo všetkého možného, ale väčšinou je to iba na úrovni konšpiračných teórií, ktoré sú asi také vierohodné ako konšpirácie o ufónoch. Za celé tie roky nikto nepredložil jediný dôkaz a pritom tu pravica roky vládla a mohla vyšetriť každé podozrenie. Takéto obvinenia nemajú nielen žiadnu empirickú bázu, ale ani žiadnu logiku. Veď Smer je taká veľká, úspešná a teda aj bohatá strana, keďže vyhrala viaceré voľby a má teda zo zákona vysoké príspevky od štátu, že nepotrebuje mať žiadnych nekalých sponzorov. Opozícia svoje konšpirácie živí iba rôznymi banálnymi obrázkami, ako sú fotky bývalého šéfa hokejového zväzu s politikmi na hokeji a podobne, akoby to niečo dokazovalo. Ako vrcholový vládny politik sa musíte stretávať s významnými podnikateľmi, pretože od nich závisia investície do slovenskej ekonomiky, zamestnanosť a podobne. Nedá sa každé takéto stretnutie vyhodnocovať ako svetové sprisahanie. Opakujem, na čo by Smer potreboval oligarchov? Skôr sa pýtam odkiaľ majú peniaze pravicové strany, ktoré sú malé a nemajú za volebné zisky toľko peňazí. Hlavná vec, že majú odniekiaľ dosť peňazí na to, aby oblepili Slovensko svojimi billboardami. Smer-SD má dostatok peňazí vďaka volebným výsledkom, čiže vplyv oligarchov na Smer-SD je podľa mňa nulový. A áno, bol by som najradšej, keby finančné skupiny nemali vplyv ani na národnú ekonomiku ani na nič, ale to dokáže zariadiť iba silný štát. Napríklad, v celej Európe veľké firmy a finančné skupiny obchádzajú zákony, neplatia dane a svoje sídla umelo vykazujú v daňových rajoch. Toto je pre mňa zásadný problém. Zneužívajú svoju ekonomickú moc a nijako neprispievajú do rozpočtu, do našej spoločnosti, do našej prosperity. Sú to príživníci, vycuciavači Slovenska. Udupávajú malé subjekty, malých ľudí a často krát celý štát, celú spoločnosť a robia to mnohokrát úplne legálne, zneužívajú globalizáciu a medzinárodné právo. Nemusia spáchať trestný čin, ale zneužívajú svoje postavenie v ekonomike a udupávajú dôveru ľudí v štát. Jediný, kto sa voči veľkým finančným skupinám môže postaviť, je ľavica, ktorá má boj proti koncentrácii majetku vo svojom programe, odkedy v 19.storočí vznikla.
