Bieloruskí prokurátori začali vo štvrtok trestné vyšetrovanie opozičných aktivistov, ktorí zriadili Koordinačnú radu s cieľom demokratického prechodu moci v krajine. Rada, ktorá sa po prvý raz stretla v stredu, podľa generálnej prokuratúry porušila ústavu a úrady začali vyšetrovať jej zakladateľov.
„Vznik a aktivity Koordinačnej rady sú zamerané na prevzatie moci a poškodenie národnej bezpečnosti,“ vyhlásil generálny prokurátor Alexander Konjuk.
Zmanipulované výsledky volieb
Koordinačná rada vznikla v reakcii na výsledky volieb z 9. augusta, proti ktorých výsledkom už 12 dní protestujú Bielorusi vo viacerých mestách.
Podľa oficiálnych výsledkov vyhral doterajší bieloruský líder Alexander Lukašenko s 80 % hlasov, zatiaľ čo opozičná kandidátka Svetlana Cichanovská získala len 10 %, čo mnohí považujú za zmanipulované čísla.
Rada, ktorú okrem Cichanovskej tvoria ľudskoprávni aktivisti, zástupcovia štrajkujúcich robotníkov či laureátka Nobelovej ceny za literatúru Sveltana Alexijevičová, vyzýva na nové prezidentské voľby zorganizované novými volebnými komisiami.
Okrem toho tiež požaduje vyšetrovanie brutálnych zásahov polície voči demonštrantom a kompenzáciu pre obete.
Členovia rady odmietajú obvinenia
Prokuratúra oznámila vyšetrovanie po tom, čo Lukašenko v stredu označil demonštrantov za bábky Západu a pohrozil členom Koordinačnej rady trestným stíhaním za vytvorenie „alternatívnych vládnych orgánov“.
Členovia rady obvinenia zo strany Lukašenka a úradov popierajú a trvajú na tom, že ich konanie je v úplnom súlade s bieloruskými zákonmi.
Lídri EÚ podporujú bieloruských prodemokratických demonštrantov, odmietajú výsledky volieb
Člen rady a niekdajší minister kultúry Pavel Latuško, ktorého pre podporu demonštrantov vyhodili z postu riaditeľa národného divadla v Minsku, sa vo štvrtok vyjadril, že hoci sa mu vyhrážajú zatknutím, neplánuje odísť z krajiny.
„Nedopustil som sa žiadneho trestného činu a neporušujem zákon tým, že vyjadrujem svoj názor,“ uviedol pre agentúru The Associated Press.
Najmenej tri ľudské obete
V zahraničí je, naopak, Cichanovská, ktorá po voľbách odišla do Litvy, podľa jej spolupracovníkov pod tlakom.
Bývalá učiteľka angličtiny sa vo štvrtok stretla s litovským premiérom Sauliusom Skvernelisom, ktorý sľúbil, že pomôže „dosiahnuť slobodné a spravodlivé voľby v Bielorusku“.
Fico prirovnal situáciu v Bielorusku k Slovensku a Ukrajine, skritizoval postoj Matoviča (video)
Nespokojnosť s voľbami vyhnala do bieloruských ulíc tisícky ľudí a počas prvých štyroch dní polícia zadržala takmer 7 000 osôb. Stovky vtedy pri zásahoch, pri ktorých policajti použili gumové projektily, zábleskové granáty a obušky, utrpeli zranenia.
Najmenej traja demonštranti zomreli. Výsledky volieb a zákroky polície tiež vyvolali štrajky robotníkov v priemysle, na ktorých podporu sa Lukašenko obyčajne spolieha, a štrajkujú aj stovky zamestnancov štátnej televízie.
Kritika zo Západu
Lukašenko si za dianie v Bielorusku vyslúžil značnú kritiku zo Západu. Lídri Európskej únie v stredu vyjadrili solidaritu s demonštrantmi a oznámili, že pripravujú sankcie na predstaviteľov v súvislosti s volebným podvodom a policajnou brutalitou.
Nevrátime sa do práce, kým neodstúpi, odkazujú Lukašenkovi protestujúci robotníci (video+foto)
Na strane dlhoročného lídra Bieloruska je, naopak, Rusko, ktoré podľa neho sľúbilo bezpečnostnú podporu, ak to bude krajina potrebovať. Kremeľ tiež varoval Západ, aby nezasahoval do záležitostí Bieloruska.
Ako uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov, zahraničné ovplyvňovanie diania v Bielorusku je podľa nich „neprijateľné“.
